depi.sk – svet očami Erika Gyepesa

Od Silvestra do fašiangov – návštevy, potápanie, yoga, visarun do Malajzie a iné

Tak a máme tu rok 2014. Áno, už je tomu nejaký ten piatok, ale žiaľ čas beží rýchlejšie ako by som chcel. Ale brutálne! Opäť ubehlo pol roka od môjho posledného príchodu do Thajska. Vôbec, ale vôbec sa mi to nezdá, že som tu toľko a čo je sranda ani našim doma. :-) V tomto článku by som rád zrekapituloval prvé mesiace tohto roka. Nie je to žiadne umelecké dielo, ale sú v ňom spomenuté všetky dôležité detaily na ktoré by som nerád zabudol.

Silvester

Silvester bol troška hektický. Jikky bola klasicky v práci a ja už si vlastne ani nepamätám čo som konkrétne cez deň robil. Pamätám si len, že som naposlednú chvíľu nezohnal šampanské a tak sme o polnoci improvizovali s mojim ušetreným čučoriedkovým vínom (z vinotéky pri veľkom kruhovom objazde v NR, inak odporúčam!). Ale inak žiadne veľké nákupy žrádla a zbytočností alebo niečo ako chata, ako sa to zvykne na Slovensku. Proste normálny deň. Večer sme boli pozvaní na firemnú párty s Jikkynej roboty, čo sa mi najprv zdalo ako nuda, ale nakoniec to bolo fajn vyplnenie celého večera. Keďže robí v ruskej firme, odohrávalo sa to aj v ruskom podniku a podávali sa ruské špeciality, tak som aspoň okúsil čo to aj z tejto kuchyne.

Hrali sme takú hru, že každý mal čo to priniesť v min. hodnote 500฿ a potom sa to formou tombole vzájomne darovalo. Jikky sa ako naschvál podarilo vyžrebovať moje meno a tak nemala žiadne prekvapenie, ja som zato dostal darček od jej kolegyne Noony. Samozrejme ženskú kozmetiku, takže Jikky má o darček naviac.

Silvestrovská párty

Silvestrovská párty

Asi o 23:15 rýchly presun na motorke (asi 8km) k nám domov. Plán bol ísť na pláž do Chawengu, kde boli veľké ohňostroje. Nový rok mal byť už ale za 15 minút a predstava, že odpočítavanie zažijem niekde cestou na motorke ma veľmi teda nenapĺňala a tak som Jikky presvečil, že „buchneme“ (nalejeme) víno doma a potom sa rýchlo presunieme. Nejaké tie ohňostroje ale boli aj tu z okolitých hotelov a tak sme pobudli ešte pár minút doma a potom smer pláž, kde už tie najlepšie veci boli dávno vystrielané a všetci čo išli na ohňostroj sa už vracali smerom z pláže na diskotéku. Potom sme kúpili bucket, zapadli sme do davu a nechali sa unášať hudbou a náladou do ranných hodín.

SK/CZ pokroví hráči na Samui

V januári sme mali u nás na dome nejaké tie grilovačky, prišiel na Samui Jano, spolužiak z vysokej školy, aj s dvoma ďalšími chalanmi, Igym a Honzou. Všetci traja sú prakticky fulltime pokroví hráči, žili predtým dlhšiu dobu na Malte a plánujú postupne navštíviť aj ďalšie svetové destinácie obľúbené v pokrovej komunite, celkom zaujímavý lifestyle. Ešte tak vedieť hrať poker na ich úrovni .. no nič, zostanem ja pri mojich veciach. S chalami sme mali u nás epickú grilovačku, keď sme asi 2 hodiny štartovali 2 grily. Ale bola sranda, vybehli sme všetci spoločne na lokálnu tržnicu kúpiť rôzny seafood, kraba, krevety, rybu, nejaké tie bravčové steaky, pijatiku a grilovalo sa.

Ťažký život pokrového hráča :) Spolužiak Ján.

Ťažký život pokrového hráča :) Spolužiak Ján.

Borci štartujú gril

Borci štartujú gril

Nakoniec sa nám to ale úspešne podarilo!

Nakoniec sa nám to ale úspešne podarilo!

Kraby, krevety, varené zemiaky,...

Kraby, krevety, varené zemiaky,…

Potápačský kurz na ostrove Koh Tao

Roboty a počítača som už mal pokrk a tak som sa 20. januára vybral aj s chalanmi na ostrov Koh Tao. Oni tam šli na dovolenku, ja som sa zas konečne dokopal splniť si ďalší životný sen – urobiť si potápačský kurz (ak by to niekoho zaujímalo, robil som ho v potápačskej škole Big Blue Diving). Ten som si robil aj s ďalšími 2 chalanmi zo Slovenska, policajtom Majom a podnikateľom Tomášom, ktorý tam tiež dorazili v tento deň. Ubytovaný som bol v hosteli na izbe s 3 poschodovými posteľami, no väčšinou sme tam boli len 2-3 až nakoniec som bol 1 deň skoro sám, takže pohodička.
Kurz sme začali teóriou hneď prvý večer, vyfasovali sme učebnice a testové hárky. Na druhý deň ráno sme si urobili nejaké tie testy, resp. s inštruktorom sme si dorobili domácu úlohu, na ktorú sme akosi zabudli :) Potom nasledovala skúška v plávaní a vznášaní sa na vode. Museli sme preplávať 6 bazénov tam aj späť a potom sa 10 minút len tak vznášať na vode. Priznám sa, že nie som žiadny extra plavec a bola to celkom makačka.

Po rokoch som opäť sadol do "lavíc".

Po rokoch som opäť sadol do „lavíc“.

Potom sme sa učili čo to o potápačskej výstroji, hlavne ako si vedieť všetko kompletne sami poskladať, nasadiť a vzájomne skontrolovať. Keď sme to už vedeli, tak sme sa opäť presunuli do bazéna, kde sme už začínali od najjednoduchších skillov až po zložitejšie. Za spomenutie určite stojí prvé nadýchnutie kyslíka pod vodou, je to úžasný pocit. Je príjemne chladivý a je to všetko veľmi prirodzené. Šlo sa potom až po zložitejšie úkony ako: naučiť sa na hladine kompletne vyvliecť z BCD vesty a potom naspäť navliecť, alebo ako pomôcť nášmu buddymu, ktorému pod vodou došiel kyslík. Super je aj čistenie masky pod vodou alebo vznášanie sa, čo je vlastne základ a celý princíp potápania. Všetko veľmi zaujímavé, fyzikálne a praktické veci. Úplný relax a vypnutie z každodenného života.

Učenie sa na posteli, ako za starých študentských časov :)

Učenie sa na posteli, ako za starých študentských časov :)

Krátky briefing pred potápaním na v reštaurácii pláži

Krátky briefing pred potápaním na v reštaurácii pláži

Kyslík náš každodenný

Kyslík náš každodenný

Na druhý a tretí deň sa už šlo do oceánu. Všetko to bolo úžasné a ťažko to opisovať, keďže to treba len jednoducho zažiť. Pod morskou hladinou sa skrýva úplne nový a úžasný svet. Mám z toho celého aj spomienkové video na DVD, keďže nás druhý deň natáčali, ale musel by som sa spojiť s chalanom, či mám právo ho nazdielať, takže ho zatiaľ nezverejňujem :-)
Jedinou nevýhodou bola horšia viditeľnosť, takže to nebolo až také ako som si to predstavoval, ale začína sa nám tu v Thajsku obdobie sucha a celkovo by mala byť voda kľudnejšia a čistejšia, tak by som si rád urobil ešte „upgrade“ na PADI Advandced, kde by som mohol už potápať až do 30m a naučili by sme sa ešte viac ďalších užitočných skillov. To je zase taký plán do budúcna, takže uvidíme kedy sa mi ho podarí opäť zrealizovať.

Kapitán lode (a kapitánka)

Kapitán lode (a kapitánka)

Západ slnka, krátko po potápaní

Západ slnka, krátko po potápaní

Naľavo je najlepší inštruktor na svete - škót Iain, fasa týpek!

Naľavo je najlepší inštruktor na svete – škót Iain, fasa týpek!

Po mojom návrate na Samui ma tu zase už čakali chalani Ľubo a Juro a ešte Miro s Aliz (ktorí tu boli aj minulý rok). Podnikli sme nejaké tie akcie, máme pekné spomienky. Ľubo sa nám dokonca zaľúbil do jednej nepálčanky (žijúca v Austrálii), čo mu asi celkom zmenilo životné plány, haha. Ale tak to tu proste chodí, človek nikdy nevie koho, kde a za akých okolností stretne.

Jikkyne narodeniny

Potom mala Jikky narodeniny, kde som sa rozhodol, že jej splním dávny gurmánsky sen a pozvem ju do brazílskeho grilu. Párkrát ma tam už prehovárala, ale veľmi ma to nelákalo, jednak sa mi to zdalo zbytočne predražené a recenzie na TripAdvisore boli tiež všelijaké. Dali sme sa však na to. Funguje to tam bufetovým spôsobom. Každý dostane „žetón“, ktorý je z jednej strany zelený a z druhej červený. Keď máte zelenú stranu, stále vám nosia jedlo, až dokým ho neotočíte na červenú, čo znamená prestávka. Celkom zaujímavý systém. Jedlo nám nosili na tyči priamo z grilu z ktorej sa odrezávalo mäso. Popritom boli vstupy brazílskych tanečníc, ktoré tancovali najprv na pódiu nad stolami a potom neskôr aj medzi ľudmi, ktorí sa aktívne zapájali, hlavne deti mali z toho veľkú radosť. Takže všetko super – až na jednu maličkosť, neskutočne som sa napráskal a skončilo to tak, že som to všetko na záchode vyvracal. Potom som bol, ale znova hladný, ale už zatvárali, tak som pojedol aspoň nejaké zákusky. :)

Mäsíčko.. :)

Mäsíčko.. :)

V skutočnosti som si tie Brazílčanky predstavoval trocha inak :-D

V skutočnosti som si tie Brazílčanky predstavoval trocha inak :-D

Víza a visarun na otočku do Malajzie

S Ľubom sme koncom Januára boli na imigračnom urobiť extension na víza. Ja som tak mal už posledný mesiac pred sebou do ďalšieho visarunu. Do pasu som na pečiatke dostal dátum 4. marec 2014 s ktorým som počítal. Nemal som tentokrát v pláne žiadny veľký trip ako doposiaľ. Treba šetriť a proste som ani nemal chuť to všetko riešiť, behať hore dole, bookovať hotely, vymýšľať si výlety. Minulý rok som sa nacestoval až až, takže treba si aj oddýchnuť. :)

Mal som teda v pláne vyskúšať niektorú zo spoločností, ktoré organizujú jednodňové výlety na hranicu. Mal som zálusk na firmu rakúšana, ktorý to na Samui celé začal a robí to už 14 rokov. Tak som si došiel do kancelárie, kde ma skoro zamrazilo. Prišlo sa totiž na to, že víza mi nekončia 4. marca, ale 27. februára, čo malo byť hneď na druhý deň! Busy však boli už zabookované a mali mi zavolať asi po 3 hodinách ak otvoria nový bus (potrebovali minimálne 3 ľudí). Ja som už samozrejme frčal domov na druhú stranu ostrova, že si pozriem lacné letenky z pevniny do všetkých okolitých štátov a keď nič nenájdem, tak behnem niečo poriešiť do mesta a pôjdem busom. Malajzia je od Samui asi 400km, takže tam sa musím dostať do 24 hodín aj keď si zoberem slimáka.

Cestou som sa zastavil na obed a v zápätí som už mal hovor, že otvorili nový autobus. Okrem toho som mal 11 zmeškaných hovorov od Jikky – ona totiž moja zlatá okamžite konala a zabookovala mi trip cez kamaráta v ruskej firme, posledné miesto. Nevedel som ani čo sú zač, tak som zavolal nejakému pánovi Alexovi, ktorým som sa ako tak dohovoril s jeho lámanou ruskou angličtinou. Bál som sa totiž, či to nebude len nejaky subkontraktor a či rakúšan neotvoril nový bus kvôli môjmu bookingu (tj. bol by som za 2 ľudí), čo by bol dosť fail.
Alex má však vlastnú firmu pre hlavne ruských klientov. Dal mi hneď na výber jedlo, povedal, že sa ide VIP mikrobusom, v buse bude wifi atď., takže to znelo všetko veľmi dobre. Ide sa do Malajzie!

Budíček som mal o tretej ráno, o štvrtej ma už došli vyzdvihnúť pred tržnicu, kde ma Jikky hodila a šlo sa na to. V noci som skoro vôbec nespal a tak som si hodil šlofíka na lodi, kde som skoro vďaka tomu zostal, teda nie len ja, bolo nás viac, haha. Potom už klasická cesta thajskou pevninou k blízkej malajskej hranici.

Thajská čast thajsko-malajskej hranice

Thajská čast thajsko-malajskej hranice

Tu sme to celé fungovalo asi takto: šli sme k thajskému colníkovi č. 1, ktorý nám dal výstupnú pečiatku z Thajska. Potom sme sa prešli bránkou (hranica) k malajským colníkom. Malajský colník č. 1 mi dal vstupnú pečiatku. V zápätí pri vedľajšom okienku mi malajský colník č. 2 dal výstupnú pečiatku. Toľko môj, asi 2 minútový, pobyt v Malajzii. Potom som zase prešiel cez bránku, kde mi thajský colník č. 2 dal vstupnú pečiatku a bol som tak opäť v Thajsku. Všetci sme sa počkali, nasadli do autobusu a hurá opäť smer Koh Samui, kde sme dorazili okolo 5-6-tej večer.

Bránka za ktorou je už Malajzia

Bránka za ktorou je už Malajzia

Okrem toho tu boli ešte vo februári Miňo s Denisou, ktorí nám aj tento rok opäť priniesli skvelé domáce klobásky. Veľmi pekne ďakujeme a veríme, že nabudúce nám to vyjde lepšie, s Jikky vám stále dlžíme thajskú večeru!

Domáce klobásky, vďaka Denisa a Miňo!

Domáce klobásky, vďaka Denisa a Miňo!

Horalka! Ľubo, vďaka ešte raz!

Horalka! Ľubo, vďaka ešte raz!

Hot Yoga

Vo februári sme taktiež s Jikky začali cvičiť yogu v Absolute Sanctuary. Ona by chcela dať dole pár kíl, ja zase potrebujem viac pohybu a ponaťahovať troška svaly. Tak sme si kúpili pernamentku na celý mesiac. Človek by povedal, že je to pre ženy. Miňo zas, že čo som sa nedal radšej na thajský box. Ono sa to nezdá, ale je to fakt makačka. Dostať sa do určitých póz, urobiť ich vôbec dobre a vydržať v nich stabilne dá riadne zabrať. Vyskúšali sme rôzne úrovne, ale najčastejšie sme chodili na hot yogu. Cvičí sa v telocvični, kde je nastavených 37-38°C, človek len vojde dovnútra a už z neho riadne tečie. Je to ale paráda a niet nad pocit, keď celú hodinu skončíte zrelaxovaný v tme a tichu na zemi. Zvykli sme si potom vždy behnúť na tržnicu kúpiť vychladený kokos, kde nám rovno dali slamky a sme to tam „exli“. Plus ja som vždy zobral melón, doma nakrájal a dal vychladiť kým som sa osprchoval. Dokázal som takto zbaštiť za pár minút polku melóna.

Štrngnutie kokosmi (Ľubo, Juro a ja)

Štrngnutie kokosmi (Ľubo, Juro a ja)

Počas osláv čínskeho nového roka vo Fisherman's Village - kamarát Ľubo a Jikky s kolegyňami

Počas osláv čínskeho nového roka vo Fisherman’s Village – kamarát Ľubo a Jikky s kolegyňami

V Makre mali v akcii žlté melóny. Dostať v menších množstvách aj na Slovensku v Bille.

V Makre mali v akcii žlté melóny. Dostať v menších množstvách aj na Slovensku v Bille.

Záver

Toľko udalosti zo začiatku tohto roka, hádam som na nikoho a na nič podstatné nezabudol. Jasné boli tam ešte moje meniny, valentín a iné udalosti, ale nebudem vás tu už nudiť všetkými detailami. Najbližšie už snáď príde nejaký zaujímavejší článok, možno konečne aj mimo cestovania a Thajska, lebo čím žijem je hlavne IT, weby, kódovanie, WordPress, monetizácia webov, affiliate a podobné šmaky o ktorých by sa dalo tiež veľa veľa písať a podobného obsahu je u nás v slovenčine málo, tak snáď sa k tomu čoskoro dokopem.

Facebook valentínka od Jikky :)

Facebook valentínka od Jikky :)

Jeden z mnohých...

Jeden z mnohých…

Aj takéto vilky sú tu na pláži kúsok od nás. Rád ich obdivujem a snívam.

Aj takéto vilky sú tu na pláži kúsok od nás. Rád ich obdivujem a snívam.

Ako inak ukončiť článok ak nie pohľadom na niečo takéto (pláž v časti Maenam)

Ako inak ukončiť článok ak nie pohľadom na niečo takéto (pláž v časti Maenam)

Stay tuned! :)

Prihlás sa na odber zaujímavých informácií e-mailom

* povinné polia