depi.sk – svet očami Erika Gyepesa

Singapur 2. časť: Singapur mesto zákazov

Tento článok je pokračovaním: Singapur 1. časť: cesta do thajského Krabi. Let bol klasický, ako to pri nízkonákladovkách býva zvykom, ničím zaujímavý. Celkom som sa ale pobavil na imigračnej kartičke, ktorú som vypĺňal. Boli na nej otázky ako: „Have you ever used a passport under a different name to enter Singapore?“, „Have you ever been prohibited from entering Singapore“, či „Have you been to Africa or South America in the last 6 days?“. Celé to však zaklincovalo upozornenie: „Dead for drug traffickers under Singapore law“ a tu už sa dostávame k pointe a to, že Singapur je mesto zákazov.

Singapur má vraj najlepšie letisko sveta. Ako, neni zlé, je úrovňou podobné ako letisko v Hong Kong-u a má aj dosť zaujímavé služby (okrem free wifi napr. bazén, hotel, posilku, internet a hry a podobné nezmysly), ale orientácia by mohla byť o kúsok lepšia. Chýbali mi základné tabuľky na správnych miestach a tak sa mi napr. stalo, že som namiesto k metru šiel opačným smerom von z letiska k autobusom. Stratil som tak zbytočne pár minút. Osobne sa mi letisko v HK pozdávalo viac. Odtiaľ som sa všeho všudy vymotal za asi 15-20 minút, tu mi to trvalo možno aj 40 minút.
Jedným z dôvodom prečo môžu mať dobrý rating (a okamžitý feedback od navštevníkov) je aj fakt, že na každom kroku sú dotykové displeje, kde môžete letisko ohodnotiť kliknutím na príslušný smajlík. Sú naozaj všade, od pasového až po umývadlá na záchodoch.

Na letisku som si hneď kúpil kartu na metro tzv. Singapore Tourist Pass, ktorej cena sa odvíja od počtu dní na ktoré si ju kúpite (neobmedzený počet jázd MHD). Maximálny počet sú 3 dni a práve tú som si aj kúpil. Cena je nejakých S$20 + S$10 (vratná záloha).

Odtiaľto som mal namierené do China townu, kde sa mal nachádzať môj hotel. Nájsť lacné ubytovanie v Singapure je inak dosť o hubu. Ceny ubytovania sú tu naozaj prehnané. Ja som nakoniec skončil v čínskom hoteli
Santa Grand Hotel Lai Chun Yuen
, ktorý ma na 3 noci vyšiel S$224 (asi 129€) a stalo sa to tak najvyššiou položkou celého výletu (drahšie ako spiatočná letenka). Izba bola tiež veľmi mrňavá (10m2), ale na úrovni, dalo sa to zniesť. Za takúto cenu by som však v Thajsku dostal luxusný „barák“ na pláži
Výhodou a hlavným dôvodom prečo som sa rozhodol vybrať tento hotel bola výborná poloha – čínska štvrť. To znamená, že stačilo vyjsť na ulicu, kde to žilo. Množstvo jedla, ovocia, suvenírov a samozrejme ľudí. Bol to však veľmi pekný a čistý China town, zatiaľ asi najkrajší aký som videl, veľmi som si tú atmosféru obľúbil.
Neodmysliteľnou výhodou bola aj blízkosť metra, ktoré sa nachádzalo prakticky v srdci China townu.

Prvý večer som sa teda hlavne ubytoval, zorientoval, našiel lokálne jedlo, nakúpil ešte pár lokálnych sprostostí na vyskúšanie a urobil si plán na nasledovný deň. Inšpiroval som sa príručkou na Wikitravel: Three days in Singapore. A tak som sa rozhodol, že hneď ráno vybehnem do vtáčieho parku a potom pozriem preslávenú Orchard Road – nákupnú zónu.

Druhý deň ráno som samozrejme zaspal, zlomila ma únava z cestovania. Takže som sa do vtáčieho parku – Jurong Bird Park vybral asi až okolo 11-tej. Tu som strávil prakticky skoro celý deň – nejaké 4 hodiny, pretože to bolo jednoducho mega! Vyše 5000 druhov vtákov z celého sveta v jednom parku. Od tučniakov, pelikánov, tukanov, po papagájov, labute, supy, či sovy. Proste všetko. Najviac sa mi páčili „veľké klietky“ do ktorých bolo možné vojsť (niečo ako v Hunger Games 2) a tak okolo vás poletovali všade okolo vtáky, mohli ste ich kŕmiť, sadali vám na ruku, hlavu.. Je to super zážitok. Pozrel som si aj jednu z dvoch show, ktoré park ponúka – ukážku z lovu dravých vtákov.

Keď som už mal vtákov dosť a začalo trocha aj popŕchať vybral som sa späť do mesta a to rovno do najväčšieho nákupného blázinca v Singapure – známu Orchard Road. Troška som to tam pobehal, nemal som v pláne žiadne veľké nákupy až na jednu maličkosť, vianočný darček pre seba – iPad. Ten som však nikde nezohnal. Popritom som sa najedol v jednom z food courtov, kde som si dal niečo z indickej kuchyne. Ani som sa nenazdal a bol už večer a tak som sa chcel len vrátiť skorej na hotel a oddychovať.

Chcel som však navštíviť ešte indickú štvrť – Little India. Keďže to bola len 1 zastávka od Chinatownu, rozhodol som sa, že to vybavím už teraz a zajtra budem môcť pozrieť iné veci. Samozrejme by som to nebol ja, keby sa najprv nevyberiem opačným smerom – a tak som sa miesto Little India ocitol na ďalšom známom mieste (ktoré som síce chcel vidieť, ale nebola to priorita) – známej promenáde Clarke Quay. Stalo sa mi to ale 3x čo som sa takto pomýlil – vždy som poplietol konečnú zastávku a tým pádom správny smer. Taktiež  mi v metre chýbali monitory s odpočítavaním do najbližšieho príchodu vlaku. Niekde boli, ale väčšinou nie. Tu má u mňa za toto opäť plus Hong Kong, kde sa mi zdalo metro prehľadnejšie. Okrem iného – veľa metro staníc v Singapure končilo vo veľkom nákupnom centre. Z toho ma išiel šľak trafiť. Predierať sa nákupným centrom pod zemou, keď ja sa len chcem dostať von alebo na druhú stranu cesty mi prišlo veľmi otravné a samozrejme som vždy len horko-ťažko odhadol východ nasprávnej strane, tam kde potrebujem.

Urobil som teda zopár záberov z večerného Clarke Quay a šiel späť do metra a správnym smerom. Konečne som sa tak v tento večer ešte „ocitol v Indii“. Obával som sa, že akonáhle vystúpim z metra tu bude plno indov, kt. mi budú chcieť predať kopec zbytočností. Ale nič. Každý si šiel svojou cestou, nikto nikoho neotravoval. To isté vonku na ulici. V Thajsku by som už mohol mať ušitých 5 Prada oblekov, vidieť 3 ping-pong show a kúpiť 2-je pravých Tag Heuer hodiniek. Nič z toho sa tu však nekonalo. Veľa som tu toho nevidel, trocha som sa poprechádzal po uličkách, kde toho dokopy nič nebolo.

Tak som opäť zakotvil v jednom z pouličných food courtov, lebo som mal veľkú chuť vyskúšať niečo indické. A tak som si najprv dal akýsi Chendal. Teta mi povedala, že je v tom kokosové mlieko, palmový cukor, želatína a červená fazuľa. Ako som ale neskôr zistil, ide o drink pôvodom s Indonézie a s Indiou toho moc spoločného teda nemá, nevadí.
Potom som si objednal ešte vyprážanú ryžu s kuraťom – Nasi Goreng, kde opäť ide o indonézske jedlo. No nič, tak som aspoň okúsil chuť neďalekej Indonézie.

Je to tu inak naozaj mišung, pretože Singapur je multikultúrne mesto. Žijú tu pokope Indovia, Číňania, Malajci, Európania. To sa odráža potom úplne na všetkom. Oslavujú sa tu sviatky jednotlivých kultúr a náboženstiev a takisto je to aj so spomínaným jedlom.
Takže odtiaľto som sa už potom napraskaný skutočne vrátil späť na hotel a spravil plánik na ďalší deň.

Tretí deň sa mi už podarilo vstať o niečo skôr a mojím hlavným cieľom boli záhrady Gardens by the Bay a symbol Singapuru – Merlion. Opäť nasledovali troška motanice v metre. Prešiel som ešte cestou okolo City Hall, ktorý akurát rekonštruovali a navštívil Raffles Place – finančné centrum Singapuru. Tu sa nachádzajú najvyššie mrakodrapy a nájdete tu najviac kravaťákov na meter štvorcový. Teda vlastne oni v Singapure moc kravaty nenosia. Tu som mal možnosť vnútorného spytovania sa a dospel som opäť k tomu, že som rád, že nie som jedným z nich a nemusím celé dni trčať v tých mrakodrapových sklenníkoch, ktoré by ako keby z oka vypadli AutoCadu alebo iného CAD systému. Impozantné, ale proste celé umelé. Majú síce zrejme kopec prachov o akých sa mi ani nesníva, ale aj tak by som taký nudný umelý život nechcel, jedine, že by som už nemal na výber a musel. Ale o takýchto zamysleniach snáď v samostatnom článku.

Takže, ako som sa motal v metre, stretol som podobne motajúcu sa Hong Kongčanku. Na tie mám nejaké šťastie, ktovie čím to je. Meno som už opäť zabudol, ale čo si pamätám je, že aj ona bola kedysi IT-čkarka, robila v nejakej väčšej firme, kde to, ale bola tradične nuda. Okrem toho potom robila 2 roky v jednom z Hong Kongských Apple storov tzv. Apple Geniusa – predavača, ktorý ľudom radil pri nákupoch atď. Vravela, že to bolo tiež dosť náročné, čo chápem – práca s ľudmi a priblblé otázky. Najľahšie sa jej však predával vraj iPad a tak som sa jej ponúkol, nech mi teda jeden skúsi predať, lebo akurát sa neviem rozhodnúť medzi Airom a Minim, haha. Teraz inak chce zmeniť povolanie – chce od ľudí tak ďaleko ako je to možné a tak sa chce stať zverolekárkou. Našli sme konečne metro stanicu, ktorú sme potrebovali, dal som jej kontakt, lebo spomínala, že možno príde aj do Thajska na Samui a pak sme sa rozlúčili a vydali svojimi cestami.

Stanica bola pod akousi vysokou budovou, záhrady som však stále nevidel, tak som sa rozhodol, že vyjdem na most nad cestou. Vyšľapal som a stále som sa nevedel poriadne orientovať. V zápätí som sa pozrel nadomňa a skoro som odpadol – bol som pod Marina Bay Sands Hotelom – asi najznámejšou budovou Singapuru – 3 mrakodrapy na ktorých vrchu je ako keby veľká loď. Tak som vošiel dovnútra a prešiel mostíkom a tam sa mi už na druhej strane zjavili záhrady, ktoré som hľadal.

Prešiel som po mostíku nad cestou a akonáhle som to všetko zbadal, bol som automaticky unavený. Obrovský komplex záhrad z rôznych kútov sveta, naozaj prekrásnych. Nemal som v pláne to tam vôbec celé popozerať, je to naozaj obrovské + sú tam za poplatok kryté haly/sklenníky s ďalšími rastlinami. Tak som sa prešiel len čínskou a indickou záhradou, troška si posedel, oddýchol. Nad celým komplexom záhrad je veľký vysutý most – to ma vlastne lákalo od začiatku, vidieť záhrady a Singapur troška z výšky. V tej únave som si však hovoril, že to prídem pozrieť niekedy nabudúce. Potom som si ale uvedomil, čo to trepem za hlúposti, že som tu predsa teraz a tak som si za S$5 kúpil lístok a vyviezol sa výťahom hore. Bolo to odtiaľ celkom pekné, bolo vidieť troška aj na more do prístavu a smerom na Raffles Place a Marina Bay Sands Hotel. Nechal som sa odfotiť 2 aziatkami a snažil sa čo najskôr dostať niekde, kde si poriadne oddýchnem.

Cestou som sa ocitol v ďalšom nákupnom centre (ako inak, Singapur gŕŕ), kde bolo aj známe singapurské kasíno. Skoro som už vošiel dovnútra, ale uvedomil som si, že prachy moc nemám, očumovať sa mi to tam nechce a som unavený a tak som zakotvil opäť v najbližšom food courte. Tentokrát som stavil na japonskú kuchyňu a pomarančový shake. Zrelaxovaný som mal pred sebou už len 1 veľký cieľ dneška a to – Merlion.

K nemu som sa počas celého dňa nevedel ani za nič dostať. Hľadal som ho už vlastne ešte ráno, keď som bol medzi kravaťákmi na Raffles Place. Išiel som vlastne aj okolo, bol hneď cez cestu za hotelom Fullerton. Problém však bol, že cez cestu bol spád dolu a tak som ho odtiaľ ráno vôbec nevidel. Tak som sa konečne dostal k Merlionu, tu už bolo kopec turistov a kopec mladých čínskych študentiek v uniformách, ktoré sa tam jašili a pózovali. Pokochal som sa výhľadom, cvakol som pár záberov a skončil som na káve a koláčiku v neďalekom Starbucks-e pod mostom hneď za Merlionom. Vymenili sme si pár úsmevov s číňankami, ktoré pobehovali okolo. Večer som ešte nachvíľku skončil opäť na Orchard Road, kde som zisťoval dostupnosť iPadu, ale stále nikde nič. Tak som aspoň bratovi domov na Slovensko poslal pohľadnice a magnetku a vybral sa pomaly na hotel. Cestou som ešte nakúpil nejaké maličkosti v China towne.

Posledný deň som sa poriadne vyspal, cestou z hotela som sa zastavil nakúpiť tradičné čínske koláčiky pre Jikky a ešte raz som sa vybral pozrieť iPad. Ten som nakoniec v Singapure nezohnal. (zohnal som ho až o týždeň neskôr v Thajsku). Pobehal som všetky obchody a časovo som už bol na tom dosť zle. Navyše mi už tento deň neplatila moja karta na metro a tak som sa musel zdržovať kupovaním lístkov z automatu. Na letisko som však došiel načas. Tu som už asi nevedel čí som pretože, keď som pozeral odlety, prišla ku mne tetuška a spýtala sa, ktorú aerolinku hľadám ja so sebavedomím odpovedám – predsa Singapore Airlines. Ona, že my sme hneď prvý, tu za mnou. Troška sa mi to nezdalo, nízkonákladovka hneď prvá? Došiel som na check-in, dal som pas, pýta sa ma kam idem – ja, že do Krabi predsa. Ona mi rozumela nejakú Kóreu, či proste niečo iné na K, ja zas pozerám, prečo má iné oblečenie a v zápätí si uvedomujem ten trapas – ja hľadám predsa Tiger Air. :D Berem pas a utekám, tentokrát už na správne čísielko – samozrejme úplne vzadu ako sa to na poriadnu nízkonákladovku patrí. Dávam check-in, stihol som ešte aj ľadové frappé so sendvičom, čo bol prakticky môj raňajko-obed. Ako tak popíjam ten ľadový nápoj svieti boarding, pohodička. Dopijem, utekám na záchod, keď vyjdem svieti už Last Call. No, do riti! :D A to ešte musím prejsť skenerom batožiny. Singapurské letisko totiž nemá jednu veľkú kontrolu, ale každý gate ma skenery separátne. Dosť zaujímavé riešenie a oveľa menej stresujúce – teda pokiaľ nechcete vypiť ľadovú kávu až do dna a ísť po nej ešte na záchod.

Všetko som však stihol a akurát volali moju radu. Aj tak sa ešte čakalo na nejakých opozdilcov, takže som bol na tom dobre. Chytil som dokonca sedačku s veľkým priestorom na nohy pri exite a ešte k tomu pri okne – nemohol som byť spokojnejší, konečne moje nohy nebudú trpieť. Tesne predtým ako sme sa odlepili od zeme začalo pršať a ja som pozoroval ako sa pri tej rýchlosti kvapky zmívajú z okna úplne dosucha. Celý let sme leteli v mrakoch, takže žiadny luxusný výhľad sa nekonal, čo ma až tak netrápilo, lebo som po chvíli zalomil.

Po pristátí v Thajsku som sa potom čo najskôr presunul k autobusovej stanici v Krabi, odtiaľ zobral bus do Surat Thani, kde som dorazil večer, takže som v ňom prespal. Tu ma ešte tuk-tukár zobral do otrasného hotela za ktorý mal mať zrejme províziu. Tichá ulička, dolu oproti hotelu prostitútky, nevyzeralo to dobre. Odmietli mi ukázať izbu, vraj je to ako na obrázku (kde to samozrejme vyzeralo obstojne). Wifi sa doplácalo, celé zle. Ale ja, že to zoberiem. Vyšiel som hore, otvoril som izbu. V momente som sa cítil ako Dicaprio v roku 2000 vo filme Pláž. Rýchlo som zišiel dolu, zrušil celý check-in, vrátili mi peniaze a šiel som vlastnou cestou. Ešte v autobuse som si zapamätal na mobile polohu jedného hotela, ktorý som po pár minútach našiel – iRoom. Z vonka to vyzeralo super, ešte k tomu ten Apple-ácky názov, muselo to byť super! Až na to, že bol kompletne vybookovaný, no milá recepčná mi odporučila väčší neďaleký hotel – The One Hotel Surat, síce drahší, ale zato na úrovni, s free wifi a raňajkami. Oproti Singapuru stále o polovicu lacnejší a kráľovská veľká izba, nie ako ten čínsky kumbál v Singapure. Behol som ešte na moje obľúbené rezance na ulici, nejakú vodu a šiel pomaly spať.

Ráno už len super thajské raňajky a presun podľa mapky v telefóne na blízku Seatran Ferry stanicu, na ktorú som došiel 8:27 a 8:30 mi šiel bus na Koh Samui, takže som si to super načasoval. Potom trajekt, songtaew na ostrove. Vystúpil som pred Jikkynou kanceláriou, kde ma už čakala zaparkovaná jej motorka so schovanými kľúčmi. Všetko podľa plánov.

Zhodou okolností bol Mikuláš a doma ma čakalo množstvo odkazov a kopec jedla a sladkostí, ktoré mi Jikky všademožne poschovávala. Na hrnci som si napríklad našiel odkaz „Otvor ma“, kde bolo navarené moje obľúbené Massaman curry. V chladničke čokoláda. Na posteli čokoláda. Pak som sa šiel osprchovať, tak si beriem spodné prádlo – tam schovaný dezert. A tak to išlo ďalej. :)

Bol to skvelý visarun a Singapur odporúčam! Nie je to síce žiadne terno, ako sa na prvý pohľad môže zdať, ale každý si tam nájde svoje. Je to veľmi bezpečné mesto a kľudne sa tam vydajte aj sami, tak ako som to urobil ja, niet sa čoho báť. Svedčí o tom aj fakt, že všade sú informačné tabule s oznamom, že keď zbadáte niekoho divného/nebezpečného oznámte to na číslo xyz. Ešte by som sa snáď vrátil k tomu, prečo je vlastne Singapur mesto zákazov.

V s Singapure totiž platí napr.:

  • zákaz žuvačiek – pokuta S$1000 (zoženiete ich len v lekárni na predpis)
  • zákaz prebehovania cez cestu – pokuta S$500 (porušil som veľakrát a nie sám)
  • piť alebo jesť v MHD – pokuta S$500
  • pripájanie sa na cudziu nezabezpečenú wifi – pokuta S$5000
  • kŕmenie vtákov – pokuta S$500
  • zákaz drog – pokuta trest smrti
  • zákaz močenia vo výťahu – pokuta S$500
  • zákaz fajčenia – pokuta S$1000
  • nespláchnutie záchodu – pokuta S$150
  • a tak ďalej..

Majú toho naozaj veľa, niektoré sa zdajú bizarné, ale práve takéto zákazy môžu udržať mesto na úrovni. Singapur je veľmi čisté mesto, na mnohých miestach vyzerá byť cesta natoľko čistá, že by sa z nej priam dalo jesť. Zo zákazov je inak aj celkom atrakcia, ja som kúpil bratovi spomínanú magnetku a pre seba tričko, kde sú zobrazené tabuľky s tymito zákazmi.

Čo sa mi ešte na Singapure veľmi páčilo bola – zeleň. Singapur je zelené mesto. Takto by to malo v mestách vyzerať – nie je to len betónová džungla, ale príroda tam hrá tiež svoju rolu. V Singapure je množstvo parkov a zeleň vidíte prakticky na každom kroku – dokonca som videl stromy aj na budovách. Z tohto pohľadu je to super.

No nič, toľko Singapur. :)

Prihlás sa na odber zaujímavých informácií e-mailom

* povinné polia
  • p3k

    Ahoj, veľmi zaujímavé čítanie. Chystám sa tento rok po 1x do Thajska a mám dojem, že pokiaľ ma neodrbú v Thajsku tak už asi nikde :-) Chcel by som sa Ťa opýtať (iste by to zaujímalo a j iných cestovateľov) ako je to s dopravou na Samui. 900THB za taxík z Lipa Noi Pier na Chaweng je podľa mňa pekný odžub. Ty cestuješ songthaew-om. Vieš poradiť aká je normálna cena sonthaewom za túto cestu cca 25-30 km?

    • Ahoj,
      hehe :) no, z Lipa Noi pieru som ešte nešiel smerom naspäť, tak som si neni istý či tam chodí čakať songtaew, ale z Nathonu (čo je „kúsok“ odtiaľ) je to songtaewom 60THB (resp. 100THB ak prídeš večer). Taxík z Nathonu sa dá myslím zohnať za 400, tých 900 sa mi zdá dosť prestrelené.

      • p3k

        ďakujem za cenné info. Vlastne si mi potvrdil cenu čo som si vypočítal z tvojej ceny 50baht (robia aj za 20) za 10km na Krabi. No treba mať oči stále na stopkách a nenechať sa odrbať, hlavne kvôli princípu a nie smiešným pár eur ……. aj keď rozdiel 900baht a 100baht je už celkom slušný peniaz pri jazde tam aj späť.

  • Quido

    Pripadas mi ako placko, polovica z toho nie je ani pravda…ak je pre teba zbytocnost a somarina posilka a bazen na letisku, tak musis byt riaden vidlak. Takto by to malo vyzerat vsade. Pises ako si vsade unaveny. Si len lenivy z vylihovania na plazi v Thajsku a obletovania lady boymi. Len tolko….

    • Klasicky slovensky (zavistlivy) pristup … z pohodlia domova v papuckach sa lahko kyda, vsakze?

  • Quido

    Z pohodlia domova? Som na cestach uz 3 mesiace, presiel som cele Thajsko, Malajziu, Sumatru. Momentalne som v singapure. Preto ma to zarazilo. Je to uplne inak ako pises. Keby kazde mesto vyzeralo ako Singapur kde je takmer nulova kriminalita, svet by bol lepsi. Rad cestujem, ale za pamiatkami si treba aj cosi to prejstt a vytrpiet. Ja som spal vonko s orangutanmi v dzungli a v Thajsku spal vonku na plazach. Nespim v hoteloch. Cize neplacem na blogu ako ma bolia nohy z chodenia. Tiez pisem blog, ale tvoj styl skor citatelov odradza neber to v zlom, a,ebo osobne, to je moj pocit. Inak Samui je moj top ostrov. Dobry vyber!

  • Singapúr ešte stále nemám odčiarknutý, ale na mojom zozname už je dlho :)