depi.sk – svet očami Erika Gyepesa

Návrat do Thajska

Prišiel september a našich 60 letných dní na Slovensku a v Európe je definitívne za nami. Nastal opäť čas zbaliť život do kufra a vydať sa za novými dobrodružstvami. Leteli sme z mojej obľúbenej Budapešti (ktorá vychádza vždy lacnejšie ako Viedeň) s British Airways cez Londýn. S nimi sme mali aj let na Slovensko a všetko šlo hladko a bez problémov, až doteraz.

Stratená batožina

Rozlúčková foto s bratom a maminou po príchode na letisko v Budapešti

Rozlúčková foto s bratom a maminou po príchode na letisko v Budapešti

Po prílete do Bangkoku a prejdení cez pasovú kontrolu sme klasicky šli pre naše kufre. Tie však ani po dlhých minútach čakania neprichádzali. S Jikky pozeráme po sebe a dúfame, že budú niekde medzi poslednými. Na tabuli svietil nápis “Last bag”, čo znamenalo, že na pás ide posledná várka kufrov, tie naše však medzi ne nepatrili. To sme okamžite reportovali najbližšiemu zamestnancovi letiska, ktorý nás poslal k neďalekému pultu, kde sme to šli ďalej riešiť.

Vyplnili sme formulár s kontaktom na nás (meno, adresa, telefón, miesto doručenia) a popisom kufrov. K tomu sa prilepili trackovacie čísla, ktorými boli označené pri check-ine v Budapešti.

Formulár s trackovacími číslami našej batožiny

Formulár s trackovacími číslami našej batožiny

Nedostali sme však žiadnu informáciu, kde naše kufre sú, len že ich dostaneme na druhý deň na nami určenú adresu. To bolo síce “potešujúce”, ale moc som tomu neveril. Neostávalo nám však nič iné ako sa na nich spoľahnúť. Jikky ma ukľudňovala, že to bude v pohode, občas sa to stalo aj jej klientom na letisku na Samui a to niektorí plakali, lebo nemali zo sebou nič okrem vecí na sebe. Ja som, ale na tom nebol o nič lepšie. Mal som rifle, tričko, spodné prádlo a teplú mikinu, čo pri 35°C v Bangkoku bolo k ničomu. Notebook a inú techniku som mal našťastie pri sebe, tak aspoň to ma ukludňovalo a keby sa kufre nenájdu prídem maximálne len o oblečenie a nejaké maličkosti zo Slovenska.

Sklesnutí a naprázdno sme sa šli presunúť na letisko Don Muang odkiaľ nám to za pár hodín letelo do 640km vzdialeného južného mesta Surat Thani (letenka vyšla lacnejšie ako autobus). Za zmienku stojí, že z letiska Suvarnabhumi je bezplatné autobusové spojenie na Don Muang, stačí sa preukázať booknutou letenkou (kým som ju vyhrabal z mobilu obišli sme sa aj bez nej, spýtajú sa vás pre istotu aj na čas a dajú vedieť či daný let stíhate). Autobus odchádza každú chvíľu z 2. poschodia (rovnaké ako pasová kontrola) z východu č. 3.

Jednou z “výhod”, stratených kufrov bolo to, že sme pri odlete do Surat Thani nemuseli riešiť overweigt batožiny, ktorý by sme určite mali (BA povoľuje 23kg, u AirAsia som mal zakúpených len 20kg, ale aj to vlastne zbytočne, mohol som ušetriť ešte viac, ale kto čakal že stratíme kufre)

V Surat Thani na letisku nás už očakávali Jikkyni rodičia. Cestou z letiska sme obišli ešte “stádo” policajtov s ochrannými štítmi, ktorí chránili letisko, keďže tu aktuálne v okolí prebiehali protesty kvôli cenám gumy z kaučuku (ktorý živí aj Jikkynich rodičov), ktorého výkupná cena za posledné obdobie dosť klesla. Hrozilo teda aj uzavretie letiska, čo by pre nás znamenalo ďalšie oneskorenie pri dodaní kufrov.
Z letiska sme sa presunuli kúpiť nejaké základné hygienické potreby, keďže sme zostali naprázdno a smer do 60km vzdialenej malej thajskej dedinky, kde strávime najbližších pár dní.

Na druhý deň sme obvolali letisko ohľadom stratenej batožiny, kde nám oznámili, že zostala na druhom konci sveta – v Londýne, ale už je na ceste do Thajska. Dalo sa to čakať, z Budapešti sme mali meškanie a prestup bol relatívne krátky, londýnske letisko to následne jednoducho nezvládlo resp. nestihlo.

Kufre nám dorazili až na tretí deň ráno. Bol to skvelý pocit, najmä vzhľadom k tomu, že som myslel, že toto miesto v “džungli”, nikto nenájde :-) Všetko bolo inak ok, až na chýbajúce koliesko z Jikkynho kufra, ale to som aj čakal, keďže bolo už na odpadnutie hneď po prvom použití, takže “pohoda”.

Zničený, ale nájdený!

Zničený, ale nájdený!

Takto vám BA označia batožinu pri strate

Takto vám BA označia batožinu pri strate

Takže náš návrat začal dosť zúfalo, ale našťastie všetko dobre dopadlo. British Airways sa s nami ešte spätne spojilo ohľadom feedbacku. Aerolinka aj letisko to našťastie zvládlo všetko profesionálne a promptne, takže z tohto hľadiska nemám výhrad.

Pobyt na thajskej dedine a presun na Samui

Pomaly sa teda prepínam na thajský pohodičkový režim. Za tie 2 mesiace som však dosť zpohodlnel a tak mi to chvíľu trvá. Nonstop teplo, výpadky elektriny ale aj vody mi dáva, 2 mesiace pohodlnému Európanovi, zabrať. Podmienky na thajskej dedine sú však ťažšie, je to tu iný svet. Rád ho však spoznávam, je to dobrá škola života, ale aj sebapoznania a posúvania vlastnej komfortnej zóny, no nie je to pre každého.

Trs dozrievajúcich banánov

Trs dozrievajúcich banánov

Šelma si niečo ulovila

Šelma si niečo ulovila

Mega mravce #1

Mega mravce #1

Mega mravce #2

Mega mravce #2

San phra phum alebo spirit house, ktorý je súčasťou každého thajského obydlia/firmy

San phra phum alebo spirit house, ktorý je súčasťou každého thajského obydlia/firmy

Pobyt na dedine (strávili sme tam 8 dní) bol inak veľmi príjemný. Ako to už v Thajsku býva zvykom nechýbalo veľa jedla. Robili sa moje obľúbené pochúťky ako napríklad šalát Som Tum, Nam Tok Moo, či pečená ryba s kari Chuchi Pla. Mali sme grilovačku a robili sa aj zaujímavé thajské dezerty napríklad banánový, či kokosový z kúskami kokosu v kokosovej šťave, ktorý som si následne nechal zamraziť a mal som tak kvázi zmrzlinu, mňam. :)

Varenie na ohni na thajský spôsob

Varenie na ohni na thajský spôsob

Kopec výborného jedla

Kopec výborného jedla

Pikantný papájový šalát Som Tum, thajské národné jedlo

Pikantný papájový šalát Som Tum, thajské národné jedlo

Príprava môjho obľúbeného pikantného šalátu Nam Tok Moo

Príprava môjho obľúbeného pikantného šalátu Nam Tok Moo

Hotový Nam Tok Moo

Hotový Nam Tok Moo

Príprava tzv. sticky rice, lepkavej ryže

Príprava tzv. sticky rice, lepkavej ryže

Horúci banánový dezert

Horúci banánový dezert

Kokosová pochúťka

Kokosová pochúťka

Čerstvá thajská bazalka priamo zo záhrady

Čerstvá thajská bazalka priamo zo záhrady

Výborné ovocie langsat zrejúce na strome

Výborné ovocie langsat zrejúce na strome

Na lokálnej tržnici

Na lokálnej tržnici

Dni teda ubiehali rýchlo a čoskoro prišiel čas presunúť sa na Samui. Jikkyni rodičia išli k nám na návštevu, tak bol presun tentokrát jednoduchý, naložili sme všetko vrátane jej motorky na auto a šlo sa do prístavu. Prišli sme práve pred obedom a bolo dosť plno, museli sme si počkať až na ďalšiu loď ktorá šla za hodinu.

Auto naložené, môže sa ísť na Samui

Auto naložené, môže sa ísť na Samui

Tu som si spomenul na jednu plavbu trajektom kedy thajec mal zo sebou pod pazuchou kohúta. Jednoducho prenášal z pevniny na ostrov kohúta a nemal klietku tak si ho strčil pod pazuchu. Tentokrát som videl niečo podobné – na pickupe vzadu naložený na stojaka veľký byvol. Auto bolo značne pred nami tak stihol ešte skorší spoj, mohol by to byť zaujímavý pohľad ako je tam ten byvol celé 2 hodinky nasáčkovaný medzi autami. Človek tu proste každú chvíľu vidí a zažije niečo nové a zábavné.

Byvol ide na Samui

Byvol ide na Samui

Výhľad z lode - v popredí Samui, v pozadí Phangan

Výhľad z lode – v popredí Samui, v pozadí Phangan

Zábava nás veru čakala aj po príchode do nášho domu na Samui. Dlažba bola kompletne obs*atá od gekónov (ktorý inak úplne bežne obývajú každý thajský dom, živia sa hmyzom, nie sú teda na škodu). Ešte väčšie prekvapenie bola chladnička, ktorú sme pred odchodom kompletne odpojili, avšak zabudli sme v nej pár maličkostí, takže nás čakala celkom pestrá plesnivá nádielka. Pritom som bol v tom, že sme ju kompletne vypratali, akosi sa na pár vecí vo dverách zabudlo. Ešte nám odpadli nejaké 2 obkladačky v kúpeľni, ale inak bolo všetko po takmer 3 mesiacoch neprítomnosti v poriadku.

Dom sme upratovali 3 dni, troška sme si redesignovali spáľňu a môj “office”, urobil som si taký svoj kútik, ktorý je síce dosť malý, tak ešte uvidím či to neskôr keď ma to bude štvať nezmením naspäť.

Všetko teda nabieha do normálneho režimu. Jikky si začína hľadať nový job a ja sa tiež začínam vrhať do práce. Mám v hlave aj nejaké nové nápady, čo by nebolo zlé postupne zrealizovať, tak uvidíme čo sa mi podarí.

Tak nech sa nám všetkým darí, pozdravujeme všetkých domov na Slovensko!

P.S. Tu pod článkami ste si mohli všimnúť nový formulár s možnosťou prihlásiť sa na odber zaujímavých noviniek e-mailom. Ak vás zaujíma Thajsko, ale aj celkovo téma cestovania môžete sa bezplatne prihlásiť na odber. Je to zatiaľ v štádiu príprav, ale neskôr plánujem odberateľom posielať rôzne chuťovky, ktoré sa na blog nedostanú, kedykoľvek sa samozrejme môžete odhlásiť takže je to kompletne na vás.

Prihlás sa na odber zaujímavých informácií e-mailom

* povinné polia
  • Markoff

    vdaka za info ohladne toho busu z BKK na DMK
    ten som tum vyzera bozsky, hned by som si dal
    btw. ten formular na odber mailov na hl. stranke i pod clankom vyzera trocha pushy

  • Markoff

    no uz by sa patril aj novy clanok, ja dozeniem resty, ked draha odide na sluzobku v pondelok :-)

  • Pavel Bergman

    Brouk Pytlík Markoff, který všude byl, všechno zná, vše má nejlevnější a od všeho má klíče nevěděl o autobusu zdarma mezi Suvarnabhumi a Don Muang letištěm? Hmmmm…..to už je na pováženou. Asi někde na cestách po Asii Markoff některé své klíče poztrácel…..

  • http://www.i-explorechina.com Pavel | i-explorechina.com

    Pekné fotky :)