depi.sk – svet očami Erika Gyepesa

Predĺžený víkend na thajskej pevnine (Krabi, Khao Sok, Surat Thani)

Posledný februárový víkend sme si o pár dní predĺžili a vydali sme sa na thajskú pevninu. Šiel som spolu s J navštíviť jej rodinu na vidieku a mal som tak možnosť vidieť veci opäť z iného uhla, nahliadnuť tak do bežného života thajskej rodiny. Okrem toho sme si spravili niekoľko spoločných výletov. Viac už v samotnom poste.

Naša cesta začala v sobotu popoludní a hneď nás na začiatku chytil dážď, čo nám moc do karát nehralo. Tak sme hneď na začiatku cesty museli zastaviť pri stánku, kde ráno zvyknem kupovať na raňajky grilované kura so sticky rice a počkali, kým dážď troška ustúpi. Následne sme mali namierené ku kamarátke J, kde sme nechali odparkovanú motorku. Kamarátka bola v robote, ale bol doma jej brat a ponúkol nám odvoz na svojom novom aute až priamo do prístavu. Nemuseli sme tak v daždi čakať a stopovať Songthaew.

V prístave sme kúpili lístok loď+bus do Surat Thani, kde nás už čakali rodičia na aute. Cesta loďou bola ako vždy nudná, pomalá a tentokrát ešte aj upršaná. V bufete na lodi sme si kúpili instantnú rezancovú polievku, ktorú si pri cestovaní loďou, rovnako ako väčšina thajcov, vždy rád dám. Keď sme dorazili do Don Sak pieru na pevnine bola už tma. Presadli sme na bus a potom nasledovala ďalšia takmer hodinová cesta do krajského mesta Surat Thani. Tu sme sa zvítali s J rodinou, nasadli do pickupu a razili sme si to asi ďalšiu hodinku smerom na západ od ST.

Mikina Inet.sk nesmie chýbať ani na lodi v Thajsku

Pozor skrytá reklama: mikina Inet.sk nesmie chýbať ani na lodi v Thajsku

Thajská dedina je vizuálne niečo úplne iné ako slovenská, minimálne teda tá, kde sme boli my. Jednak to nie je dom na dome s veľkými plotmi ako u nás, no a potom okolie a príroda je zase úplne iný level. Dedina bola prakticky v džungli aj keď nie v pravom slova zmysle. Bola to skôr taká usporiadaná džungla, ktorú tvoria plantáže ľudí, kde rastú prevažne kaučukovníky z ktorých produkujú gumu, či palmy na palmový olej. Čiže prakticky dedina vo veľkom nekončiacom “lese”.

Druhý deň ráno som sa zobudil na kikiríkanie kohútov. Letmo som pozrel na telefón koľko je hodín, bolo len niečo okolo pol šiestej ráno. Pospal som si teda ešte ďalej. Ale wau, kikiríkanie kohúta? Cítil som sa ako na prázdninách u babky keď som mal 7 rokov. O ďalšie 2 hodinky som potom už naozaj vstal, spravil som si kávu a v “pyžame” (= tričko od brata J a také dlhé voľné thajské nohavice) som si s otcom J sadol pred dom na terasu a nasával tú atmosféru a užíval ten kľud. V tráve pod banánovníkom sa pásli sliepky, okolo sa zakrádala domáca mačka a po ulici sa vozili na motorkách domáci a chodili na ranné nákupy, či do práce na polia. Ja som si len pomaličky popíjal horúcu kávu a hlavu mal totálne vypnutú. Žiadny internet, žiadne povinnosti, žiadne naháňanie, len čistá pohodička.
Potom to však začalo.

Okoloidúci dedinčania si ma začali všímať. Jeden muž kvôli mne skoro spadol z motorky, keď si ma všimol a obracal sa za mnou. Ďalší sa zas zastavili a “chceli si ma chytiť”. Nikdy totiž belocha na živo nevideli a chceli skúsiť aké to je dotknúť sa bielej pokožky. Iným zas stačilo si pri mňa na chvíľu sadnúť a pozerať sa do mojich modrých očí. Prípadne sa so mnou odfotili. Boli to zaujímavé momenty, ako pre mňa tak aj pre nich.

Jedna pani, ktorá sa pri mne zastavila stále čosi žula a mala červené, strach naháňajúce, zuby. Dozvedel som sa, že ide o list rastliny Betel s malým orechom, plodom palmy Areca a akousi pastou červenej farby, ktorá dodávala tomu všetkému chuť a farbu. Tieto listy žuje veľmi veľa hlavne starších ľudí. Dodáva svieži dych a spolu s arecou sú oba stimulanty. Podľa wikipédie je orech arecy po nikotíne, kofeíne a alkohole štvrtá najrozšírenejšia návyková látka.
Ja som si oriešok s listom tiež trocha požul, chutilo to asi ako horká zubná pasta a po chvíli mi trocha motalo aj hlavu, ale to hneď prešlo. :-)

Krabi je plné podobných vápencových kopcov

Krabi je plné podobných vápencových kopcov

Tento deň sme mali namierené do turisticky známej oblasti Krabi, ktorú preslávil najmä James Bond a je známa svojimi vápencovými kopcami a ostrovmi. My sme to však mali namierené do turistami zabudnutého parku Tha Pom, kde tečie kryštálovo čistá rieka lemovaná mangrovníkmi. Tie pri priezračnej vode plnej rýb pôsobia celkom efektne. V parku popri rieke vedie drevený mostík po ktorom ho je možné celý vcelku rýchlo obísť. Na konci je sa možné v rieke aj okúpať, ale keďže času bolo málo a mali sme v pláne ešte ďalšie miesta, tak som tentokrát túto možnosť nevyužil. Cena za vstup bola minimálna a dokonca sa mi podarilo získať aj neturistickú cenu, čo bolo oproti nasledovným miestam celkom príjemné.

Drevený mostík v Tha Pom

Drevený mostík v Tha Pom

Ďalší pohľad na drevenú cestičku

Ďalší pohľad na drevenú cestičku

Na mangrovníku

Na mangrovníku

Mangrovníky a kryštáľovo čistá voda

Mangrovníky a kryštáľovo čistá voda

A ešte

A ešte

A ešte viac

A ešte viac

Proste nádhera

Proste nádhera

Ďalej sme to mali namierené už k morskému pobrežiu. Zastavili sme sa pri Susan Hoi, alebo Shell Cemetery Beach, čo je vlastne kamenná pláž, kde sa zachovali skameneliny mušiel z časov minulých. Čo nás ale okamžite odradilo bol výber vstupného pre prístup na pláž. Za tých pár šutrov som mal ja ako turista zaplatiť 200B (thajci 10x menej tj. 20B), takže adios, pozreli sme si ešte stánky naokolo, kde som si u moslimky dal 2 kopčeky zmrzliny za 10B (celkom fajn, čakal som, že kopček stojí 10). Tu som prvýkrát narazil aj na známu evakuačnú značku, ktorá ukazuje kam utekať pred tsunami. Krabi sa totiž nachádza na západnom pobreží, ktoré v roku 2004 zasiahlo ničivé tsunami.

Spoplatnená pláž s pár šutrami

Spoplatnená pláž s pár šutrami

Sem si mám platiť 200B?

Sem si mám platiť 200B?

Rôzne výrobky z mušlí

Rôzne výrobky z mušlí

Známa evakuačná značka pred tsunami

Známa evakuačná značka pred tsunami

Poslednou zastávkou tohto dňa bola pláž Nopparat Thara Beach. Je to široká pláž s veľmi plytkou vodou niekoľko desiatok metrov. Je tak možné prejsť na 2 maličké ostrovy neďaleko pobrežia. K jednému z nich som sa s J šiel pozrieť a urobiť pár fotiek. Po tejto zastávke nás už čakala len cesta domov.

Nopparat Thara Beach

Nopparat Thara Beach

Dal som aj jump ala sedím na motorke

Dal som aj jump ala sedím na motorke

Dva ostrovy na ktoré sa dá prejsť, v pozadí

Dva ostrovy na ktoré sa dá prejsť, v pozadí

Malý krab v prechodnom domove

Malý krab v prechodnom domove

Jeden z ostrovov, v podstate len skaly

Jeden z ostrovov, v podstate len skaly

Ďalšie ráno začalo opäť veľmi pohodovo. Otec J šiel skoro ráno na záhradu pozbierať banány. Čakal som, že prinesie pár strapcov, nakoniec ich doniesol za 1 veľké vrece. Sú to tie menšie banániky, ktoré som u nás na SK nikdy nevidel, ale tu v Thajsku je to veľmi rozšírená odroda. Sú mäkkučké a sladučké.

Bednička plná sladučkých banánov zo záhrady

Bednička plná sladučkých banánov zo záhrady

Na pláne bol ďalší výlet, ale pred ním sme šli predať gumu. Rodičia J majú veľkú plantáž s kaučukovníkmi z ktorej spracúvajú gumu a predávajú lokálnemu výkupcovi. Ten ju potom ďalej predáva väčším firmám, ktorý z nich spracúvajú ďalšie produkty, napríklad aj také kondómy. :) Jedno ráno som si prácu v záhrade vyskúšal aj ja. Na každom strome je umiestnená malá nádobka do ktorej vyteká prírodný kaučuk (latex). Ten však po pár hodinách zaschne a treba tak znova odlupnúť z kôre stromu, aby kaučuk znova tiekol. Takto sa postupuje až po spodok stromu. Kôra sa však vie postupne znova zregenerovať a dorásť a tak možno stromy využívať aj niekoľko desiatok rokov.

Odkúpená guma

Odkúpená guma

Kúsky kaučuku ešte pred spracovaním

Kúsky kaučuku ešte pred spracovaním

Takto vyteká prírodný surový kaučuk zo stromu

Takto vyteká prírodný surový kaučuk zo stromu

Práca v pyžame v kaučukovom sade, thajská pohodička

Práca v pyžame v kaučukovom sade, thajská pohodička

Odtiaľto sme už pokračovali smerom do národného parku a dažďového pralesa Khao Sok. Cestou sme sa ešte zastavili na lokálnom trhu v mestečku Phanom, kde sme nakúpili samé dobroty. Jedna z vecí čo na Thajsku milujem sú práve takéto trhy, kde sa denne predávajú neskutočné dobroty a to všetko za pár drobných. Cesta do KS viedla cez nádhernú krajinu až sme sa cestou jednoducho museli zastaviť a urobiť pár fotiek. Pokiaľ viem tak túto cestu nasnímal minulý rok aj Google a je možné ňou prejsť cez mapy na Google Street View. Ale skutočnosť je skutočnosť.

Cesta je cieľ

Cesta je cieľ

Cestou do národného parku Khao Sok

Cestou do národného parku Khao Sok

Cestou do národného parku Khao Sok

Cestou do národného parku Khao Sok

Cestou necestou sa napchávam jackfruitom

Cestou necestou sa napchávam jackfruitom

Khao Sok sa inak rozkladá na asi 739km2, čo s našimi asi 3-4 voľnými hodinami pred zotmením je žalostne málo, ale aj tak sa dá vidieť toho celkom dosť. Turistické vstupné je tu opäť 200B, ale oproti tomu čo ponúka KS a pláž s pár šutrami, túto sumu rád uhradím. Parkom vedie turistický chodníček a podľa značenia je najbližší vodopád ku ktorému sme sa vybrali vzdialený od nás asi 6km pešej chôdze.
Hneď po pár minútach chôdze natrafíme na niekoľko opíc, ktoré preskakujú zo stromu na strom, nechýba rôzny hmyz, či rôzne druhy jašteríc a leguánov. Podľa informačný tabúľ a stôp, ktoré vidíme, by tu voľne mali žiť aj slony, Malay Sun Bear (najmenší medveď na svete), gibbony, tigre, Clouded Leopard, rôzne druhy vtáctva atď.

Opica na strome

Opica na strome

Jašterica

Jašterica

Leguán, troška sa nasral, že si ho fotím, tak sa nafúkol

Leguán, troška sa nasral, že si ho fotím, tak sa nafúkol

Keď sme konečne došli k vodopádu, resp. k veľkým hladkým kameňom (zrejme nie k tomu, čo bol vyznačený na značke pri vstupe), tiekla zo mňa tak neskutočne voda, že som nevydržal, zhodil som tričko a kraťase a v slipoch skočil do vody. Tá bola príjemne chladná, čistá a plná malých rýb. Skutočne som si to užíval a po pár minútach J neodolala a už bola tiež pri mne vo vode. Je to celkom príjemná zmena, na Samui sa môžem okúpať v mori každý deň, ale v divokom dažďovom pralese v sladkej vode veru nie. Takže ďalší check v mojom životnom to-do liste.

Sem sa idem okúpať

Sem sa idem okúpať

A už je tam

A už je tam

Konečne relax

Konečne relax

Ešte posledný pohľad a ide sa naspäť

Ešte posledný pohľad a ide sa naspäť

Po osviežujúcom kúpeli sme sa už vybrali pomaly naspäť. Otec J nám cestou s nadšením rozprával o rôznych stromoch a obrovských bambusoch, ktoré lemovali turistický chodník. Ukázal nám napríklad, ktoré bambusy sú vhodné na stavbu (sú veľmi pevné) a podobne. Kým som došiel k bráne opäť mi už bolo teplo, tak som tu strčil hlavu pod kohútik s vodou a znova ju troška schladil. To mi vydržalo už celú cestu domov. :)

Obrovské bambusy

Obrovské bambusy

Džungla

Džungla

Z tejto rastliny sa vyrábajú thajské metly

Z tejto rastliny sa vyrábajú thajské metly

Bambusy zblízka

Bambusy zblízka

Hmm, žeby nejaká voodoo maska?

Hmm, žeby nejaká voodoo maska?

Ešte raz v rieke

Ešte raz v rieke

Nesmie chýbať foto, aby ste mi verili, ze kde som bol

Nesmie chýbať foto, aby ste mi verili, ze kde som bol

Teplo, čo vám poviem

Teplo, čo vám poviem

Nasledovný deň sme už výletom dali pokoj a mali namierené len do krajského mesta Surat Thani, kde sme mali pár vybavovačiek (J si urobila pas, takže snáď niekedy podnikneme aj spoločné cesty mimo Thajska) a urobili pár nákupov. V jednom obchodnom centre som natrafil na rovnakého resellera Apple ako máme aj u nás na ostrove, takže dobré vedieť do budúcna, keby niečo.

Pri soche v Surat Thani

Pri soche v Surat Thani

Mapka strednej Európy na pasovom v Surat Thani

Mapka strednej Európy na pasovom v Surat Thani

Nejaká slečna v japonskej reštaurácii

Nejaká slečna v japonskej reštaurácii :)

Ešte z takých zaujímavostí mi nedá nespomenúť tradičné thajské “stolovanie”. Pri každom jedle sa zíde celá rodina a posadá si do kruhu na zemi. V strede je veľká misa na ktorej sú položené jednotlivé jedlá (kľudne aj 4-5 druhov jedla) a každý má vlastný tanier s ryžou (ryža je v Thajsku niečo ako u nás chlieb, je sa všade a so všetkým) kam si naberá už potom jednotlivé jedlá. Menšie prekvapenie, či šok som zažil keď som sa chcel napiť. Nikde nebol pohár ani fľaša s vodou. Mama J mi však s úsmevom ukázala na veľkú nádobu z čoho som pochopil, že tam bude zrejme voda. V zápätí mi, ale šla po pohár, ktorý som však odmietol a chcel som vyskúšať ako pijú pri jedle thajci. V nádobe bola studená voda s veľkým kusom ľadu z ktorej som sa napil. Z jednej misy teda pije celá rodina a netreba tak každému nalievať zvlášť do pohárov. Na tomto sa opäť ukazuje krásna vlastnosť zdieľania, čo je podľa mňa krásnym prejavom združenia rodiny.

Thajské stolovanie

Thajské stolovanie

Pijem, pijem, pijem ... vodu

Pijem, pijem, pijem … vodu

Posledný deň nás už čakala len cesta domov, rodičia J nás odviezli až priamo do prístavu a odtiaľ už opäť klasická cesta loďou na Samui.
Bol to perfektný víkend strávený v kruhu skvelých a pohodových ľudí, mal som možnosť opäť vidieť život z iného uhľa pohľadu. Žil som v jednoduchých podmienkach na thajskej dedine. Nehovorím, že je to život ľahký, ale je iný. Je to život jednoduchý. Menej stresujúci, menej virtuálny, no zato viac skutočný.

Cestou domov na Samui

Cestou domov na Samui

Bye, bye pevnina, opäť niekedy nabudúce

Bye, bye pevnina, opäť niekedy nabudúce

Prihlás sa na odber zaujímavých informácií e-mailom

* povinné polia
  • Markoff

    konecne novy clanok, nezaskodil by castejsie

    zutie betelu je velmi rozsirene v mnohych krajinach, hlavne v indii vidi clovek ludi so sklenymi pohladmi dost mimo zavislymi na tejto droge

    k tym bananom by som dodal ze hlavny rozdiel oproti velkym “europskym” je hlavne supa ktora je tenucka a tak v skutocnosti ma banan prakticky rovnaku hrubku ako europsky a clovek aspon neplati zbytocne za supu

    btw. nechat sediet v pickupe niekoho europskeho vzrastu na tej zadnej minilavici pre decka/thajcov je dost neslusne, co si si nesadol dopredu?

    slipy pobavili, nemyslel som ze ich este niekto mlady nosi, ja som to mal na sebe naposledy snad pred 10 rokmi ak nie dlhsie a obzvlast v teplych krajinach mi unika zmysel nosenia spodneho pradla, idealne su bermudy/sortky/kapsace so sietkou miesto nich vnutri

    k thajskym shareovanym jedlam treba hlavne dodat ze sa z toho nikto nenaje, kedze su miniaturne tak ako vsetky bezne thajske porcie vhodne tak mozno pre nejakeho 160cm Thajca ale nie pre belocha, v takej Malajzii maju prakticky za rovnake ceny daleko vacsie porcie jedla. v Cine sa jedlo tiez bezne shareuje ale tych chodov/jedal je daleko viac a vacsina Cinanov bohuzial trpi utkvelou predstavou ze ak na stole nie je aspon o 50% viac jedla nez mozu ludia zjest do prezratia tak tym snad niekomu ukazu ze su chudobni, aj ked aj bezne porcie su daleko vacsie ako v Thajsku, zhruba dvojnasobne co ciastocne vysvetluje 2-3-nasobne nizsie thajske ceny oproti cinskym

    • erikgyepes

      Tento clanok som dost posuval, to je pravda. Najprv som tu mal 2 tyzdne navstevu z SR, potom sa mi vymazala polka clanku, tak sa tazko dokopavalo k napisaniu. V tomto teba obdivujem, ze pises prakticky nonstop. Dalsia vec je, ze mne sa nechce pisat o kazdej malej prkotine. A zivot tu je pomaly a jednoduchy, nedeje sa toho zas az tolko. (aj ked to je mozno subjektivne)

      K tomu sedadlu – sedel som samozrejme vpredu, ale chcel som si potom tuto presadnut dobrovolne. Riesis detaily :-)

      Teraz som si uvedomil, ze su to vlastne neni slipy ale boxerky, len ja to vola, furt od malicka vsetko slipy. Deformacia. A spodne pradlo zatial nosim..

      Sharovane jedlo je ok, ja sa najem vzdy do syta. Druha vec su restauracie, tam je toho vacsinou malo. Tj. bud si najdes lacnejsiu a vykombinujes to viac jedlami, alebo si najdes taku, kde ti daju velku porciu. Pokial tu zijes dlhodobo, nie je problem po case na take natrafit (aj ked ich je malo)

  • Pingback: Singapur 1. časť: cesta do thajského Krabi - depi.sk - svet očami Erika Gyepesa()