depi.sk – svet očami Erika Gyepesa

Môj prvý border run trip na ostrov Langkawi – Malajzia

V posledný januárový pondelok ma čakal plánovaný border run do Malajzie. Pobalil som si nejaké oblečenie a ako to už u mňa býva zvykom aj kopec techniky. Tentokrát som sa rozhodol, že veľký MacBook vláčiť nebudem a zostane pekne tu v Thajsku. Zobral som len foťák, telefón, iPad a Go Pro kamerku. Odchod som mal o štvrtej popoludní. Ako to celé prebiehalo a vyzeralo sa dozviete v tomto poste.

Na začiatok vás ale možno troška navnadí nasledujúce video, ktoré som z môjho tripu postrihal:

Na cestu som si zakúpil kompletný lístok Koh Samui – Langkawi s ubytovaním na 1 noc v Hat Yai, čo nebola práve najrozumnejšia voľba. Výhoda takéhoto lístka je hlavne to, že sa nemusíte o nič starať a dostanú vás z bodu A do bodu B. Nevýhodou je však to, že to trvá dlho, neviete do akej izby vás strčia a je to cenovo drahšie ako keby si všetky spoje nájdete sami. Keďže to však bol môj prvý trip tohto druhu, tak som radšej nechcel nič riskovať a šiel som s nimi.

Loď zo Samui do Don Saku, celkom príjemné posedeníčko pri západe slnka

Loď zo Samui do Don Saku, celkom príjemné posedeníčko pri západe slnka

Cesta prebiehala nasledovne: Najprv nás pred cestovkou vyzdvihol van (mikrobus), ten nás previezol na druhú stranu ostrova na väčšiu stanicu, tam sa kúpili lístky na loď, nástup do autobusu (aj keď nie VIP ako keď som šiel do Bangkoku, ale dalo sa) nasledovala cesta loďou, návrat do autobusu, noc v Hat Yai, ráno van-om do prístavu, loď a konečne Malajzia. Cena približne 45€ za (+/- 400km) a čas +/- 24 hodín! Takže žiadna sláva.

Najhoršie zo všetkého bolo asi ubytovanie, dali mi síce možnosť nájsť si vlastné, ale do Hat Yai sme mali doraziť o 2:00 ráno, takže to bol skôr len výsmech z ich strany a ja som si teda priplatil za ubytovanie 400B. Nachádzalo sa asi 30m od stanice, chlapík ma v skorú rannú hodinu viedol do uličky, kde okolo nás večerali a pišťali veľké potkany, šiel k akýmsi divným “dverám” a ja som len v duchu dúfal, že to snáď nie je ono. Keď otvoril dvere pamätám si len, že vo vnútri bolo množstvo vecí, vody a proste bordelu. Videl som akési miestnosti vytvorené zo skla, myslel som, že tam budem spať. Na to však odtiaľ vyliezla a niečo hundrala thajka v strednom veku, pravdepodobne jeho žena. Ja som do rúk dostal malý kľúčik s obrovským príveskom – číslo 302. Číslom mojej izby, ktorá sa nachádzala na druhom poschodí. Kúsok nádeje, že to nie je až také zlé. Budem mať asi skutočne vlastnú izbu a na poschodí, kde možno nebudú ani tie potkany.

Moja izba v Hat Yai

Moja izba v Hat Yai

Izba bola malá, jednoduchá a neuprataná. Bola tam dvojposteľ, ventilátor, malý televízor, zrkadlo a malý zamrežovaný balkónik. Vonku sa ozýval piskot potkanov, ktoré v prípade záujmu bolo možné aj pozorovať z balkóna, ja som však šiel dnu a rozmýšľal som, kde sa umyjem a pôjdem na toaletu. Vyšiel som teda znovu z izby a našiel som akúsi miestnosť s plechenými dverami. Bola to zdieľaná toaleta. Jej súčasťou bol turecký záchod, neuzatvorená rúra z ktorej tiekla voda priamo do záchoda – akože sprcha a ešte jedna hadica s vodou. Použil som záchod, umyl som si aspoň ruky a tvár a šiel naspäť do izby. (na druhý deň ráno mi, žiaľ už neskoro po umytí zubov, doplo, že je to hadica, ktorá sa používa na umytie zadnej časti tela)

Moja "luxusná" kúpeľna

Moja “luxusná” kúpeľna

Na poličke pod televízorom som zbadal plastovú fľašu od vody, žiaľ prázdnu, pravdepodobne od predchádzajúceho majiteľa izby. Dal som si teda aspoň za glg vody, ktorú som mal ešte zo Samui a šiel som spať. Na posteľ som si rozložil plážovú deku a spal som na nej, keďže návlečky boli tiež dosť podivného pôvodu.

V takýchto podmienkach som si umýval ráno zuby

V takýchto podmienkach som si umýval ráno zuby

Na druhý deň ráno pred 8:30 som zišiel dolu, kde bola zrazu reštaurácia, ktorú som v noci nevidel. Majiteľ dojedal raňajky a ja som si dal ice coffee a behol som ešte do vedľajšieho Tesca Lotus Express kúpiť vodu a 2 koláče. Potom sme prešli cez cestu na stanicu, kde mi vybavil lístok a o chvíľu som nastúpil do už takmer plného vanu a šiel smer Langkawi. Šofér robil zároveň aj poštára a akurát tento deň musel doručovať veľké množstvo papierov A4 a niekoľko veľkých krabíc. Takže cez 2 hodiny sme sa tlačili v malom priestore.

Postupne vystúpili všetci thajci a nakoniec som zostal len ja a 3 ďalší chalani v približne mojom veku. Prihovoril som sa a zistil som, že máme spoločnú cestu. Vyzvedal som teda od nich, či vedia kedy pôjdeme na hranicu, aby sme dostali pečiatku. Tá bola pre mňa existenčná, v pase som mal platnosť len do konca tohto dňa. Opustiť Thajsko a nedostať exit stamp (pomerne dosť prípadov na internete) by mohlo dopadnúť dosť zle a návrat do krajiny by bol pravdepodobne dosť problémový. Chalani však rovnako ako ja nemali šajnu. Vodičovi sme zahlásili Langkawi, on len niečo zamrmlal, mávol rukou, zarehotal sa a pokračoval v ceste.

Tak sme zatiaľ pokecali. Chalani boli švédi, prvýkrát v Thajsku, prvýkrát Malajzia. Dávali takú klasickú trasu – Koh Tao (potápanie), Koh Phangan (Full Moon Party), Koh Samui, Langkawi a odtiaľ mali plán letieť do Singapuru (z Langkawi inak za dobrý peniaz – asi 50-60€).

Šofér nás konečne okolo obeda vyložil v prístave Tammalang Pier, kde bola zároveň aj pasová kontrola. Všetkým nám odľahlo a mali sme ďalšiu hodinku a pol kým nám šla ľod. Pridal som sa ku chalanom a strávili sme tak väčšinu dňa spolu. Dvaja z nich, klasický švédi – blonďáci, modré oči a biela pokožka sa zobrali a vyvalili na deku na parkovisku. Pre severanov je to ešte väčší pôžitok ako pre nás stredoeurópanov. Tretí, s tureckými predkami a s tmavou pokožkou sa spolu so mnou z toho len smial a viedli sme ďalej debatu.

Prístav Tammalang a zároveň hranica medzi Thajskom a Malajziou

Prístav Tammalang a zároveň hranica medzi Thajskom a Malajziou

Upozornenie

Upozornenie

Loď z Thajska na Langkawi

Loď z Thajska na Langkawi

O 13:30 nám šla loď, prešli sme pasovou kontrolou, dostal som vytúženú pečiatku a nastúpili sme na loď. Cesta mohla trvať takú dobrú hodinu a pol, ale bola perfektná. Langkawi totiž patrí medzi súostrovie 99 malých ostrovov a ostrovčekov (niečo ako Ang Thong Marine National Park tu pri Samui, ale ten tvorí “len” okolo 40 ostrov). Bolo teda na čo pozerať.

Vitajte v Malajzii

Vitajte v Malajzii

Cestou na ostrov

Cestou na ostrov

Jeden z 99 ostrovčekov

Jeden z 99 ostrovčekov

Na Langkawi nasledovala opäť pasová kontrola, v prípade tureckého švéda aj kontrola batožiny (veď čo ak je náhodou terorista :-D) a konečne Malajzia. Langkawi je inak známy aj tým, že celý ostrov je Duty Free, čo znamená výhodné nákupy, najmä cigarety, alkohol a oblečenie. Veľké duty free obchodné centrum bolo priamo v prístave, no tu to veľmi výhodné až tak nebolo a my sme sa pobrali smerom k bankomatom a hľadať taxík. Môj hotel bol asi 2km od prístavu a jeden z taxikárov ma odpísal tým, že to môžem prejsť aj pešo. Veľa by totiž nezarobil. Nazdieľali sme teda taxík spolu s mojimi švédskymi spolucestovateľmi a vystúpil som pred hotelom Asia, ktorý som bookol na Basove odporúčanie, ktorý tam bol so svojou priateľkou ešte minulý rok.

So švédskymi spolucestovateľmi

So švédskymi spolucestovateľmi

Konečne som sa ocitol v krásnom a čistom hoteli so všetkým čo k tomu patrí za nejakých 25€ na noc. Hodil som si sprchu, troška si oddýchol a šiel som si požičať motorku. Tu po mne slečna chcela vodičský preukaz, čo ma oproti Thajsku celkom prekvapilo. Žiadal by sa samozrejme medzinárodný, ale ja mám len náš klasický európsky, chvíľu si ho prezerala a potom zahlásila, že to mám len na bicykel. (mám klasické Bčko + Am) Tak ja, že aký bicykel, to je motorka. Chvíľu naň ešte zírala a potom sa len spýtala či viem šoférovať motorku, na čo ja, že v Thajsku na nej jazdím každý deň. Urobila kópiu vodičáka a šlo sa na ďalšie papiere a oboznámenie so stavom motorky. Pred odchodom som sa ešte spýtal na čas západu slnka, ktorý mal byť presne o hodinu, teda o 7:30 malajzijského času. Oproti Thajsku tu majú čas posunutý o jednu hodinu dopredu, čo sa mi inak celkom pozdáva, majú aspoň dlhšie svetlo.

Konečne normálne ubytko

Konečne normálne ubytko

A normálna kúpeľňa

A normálna kúpeľňa

Z požičovne som si to namieril na doporučenú pumpu Petronas a odtiaľ potom smer Cenang beach, čo by malo byť najturistickejšie miesto na ostrove s peknou veľkou plážou z ktorej je možné pozorovať západ slnka. Turisti tu boli, ale že by ich tu bolo nejak veľmi veľa sa povedať nedá. A aj keď, tak väčšinou sú to turisti z Ázie, keďže u nich je to obľúbená dovolenková destinácia. Langkawi mi inak celkovo prišlo dosť ľudoprázdne, napr. oproti takému thajskému Samui. Cestu naspäť som už absolvoval po tme, približne takých 24km, čo by po tých prekvapivo veľmi dobrých cestách nebol problém. Horšie to bolo s muškami, ktoré mi narážali do tváre a netopierom, ktoré ich chytali. Jedného som dokonca nabral prilbou a bol to celkom slušný náraz.
Potom som dorazil na hotel, absolvoval ešte menšie nákupy a večeru v Secret Recipe a šiel som sa vyspať na hotel.

Tam vzadu na tých vysokých vlnitých kopcoch je Cable Car

Tam vzadu na tých vysokých vlnitých kopcoch je Cable Car

Pohoda na Cenanch Beach

Pohoda na Cenanch Beach

Reggae Bar na Cenang Beach

Reggae Bar na Cenang Beach

Nová Go Pro 3 v ponuke :)

Nová Go Pro 3 v ponuke :)

Západ slnka na Cenang Beach

Západ slnka na Cenang Beach

Ráno som vstával asi o 5:20, mal som totiž v pláne pobehať celý ostrov dookola. Začal som pekne v prístave v Kuahu, kde som si šiel najprv zakúpiť lístok späť na Samui. Cesty do Thajska tu zabezpečovala len jedna spoločnosť a ja som tak nemal veľmi na výber. (Teda mal, ale urobil som opäť začiatočnícku chybu, že som kúpil lístok u nich. Večer som potom na hoteli prečítal nejaké recenzie a zistil som, že je to úplne zlá firma, zle zaobchádza s cestujúcimi, zavádza, dlho sa čaká, chce rozdeliť batožinu a odoslať iným autom atď. Navyše moja cesta mala trvať 24 hodín s tým, že som mal v noci spať na lodi. Ako som to poriešil popíšem neskôr.)

Po zakúpení lístka som šiel vedľa prístavu, kde je známa socha orla – symbol Langkawi. Obklopoval ju celkom pekne upravený park s jazierkom v ktorom bola morská voda a zahliadol som v ňom dokonca aj nejaké medúzy. Ako som si ich fotil prišiel ku mne dôchodca s americkým prízvukom a nadšene mi zdelil správu, že pri prechádzke videl tu neďaleko veľkého monitor lizarda – čo je obrovský jašter. Ja som však to šťastie nemal. Pri soche sme sa vzájomne pofotili ešte s indickými turistami a keďže času bolo málo pobral som sa ďalej.

Orlík

Orlík

Veľká socha orla - symbol Langkawi

Veľká socha orla – symbol Langkawi

Pohľad na veľkého orla zo zadu

Pohľad na veľkého orla zo zadu

Medúza v jazierku

Medúza v jazierku

Ďalšou zastávkou bola moslimská mešita, ktorú som mal neďaleko môjho hotela. Troška som sa okolo nej pomotal a pofotil a šiel som smerom na sever ostrova. Cesta bola celkom zaujímavá a niekdy som mal pocit, že idem napríklad z Nitry do Topolčian niekedy v jesennom období. Cestu totiž dosť často lemovali listnaté stromy so zažltnutými listami a miestami ako fúkal vietor listy opadávali na cestu. Nechýbali však ani pohľady na zelené palmy, banánovníky a iné tropické rastliny.

Moslimská mešita

Moslimská mešita

Takéto semafóry s odpočítavaním by už konečne mohli doraziť aj k nám na Slovensko

Takéto semafóry s odpočítavaním by už konečne mohli doraziť aj k nám na Slovensko

Záhradka

Záhradka

Jeden z mnohých pohľadov Langkawi

Jeden z mnohých pohľadov Langkawi

Ďalší pohľad

Ďalší pohľad

Jedna z tvárí Langkawi

Jedna z tvárí Langkawi

Nasledujúca zastávka bola pri vodopáde v durianovej záhrade. Bol to pekne upravený areál, bolo tu priam predostreté pre turistov, no žiaľ ich tu opäť veľa nebolo. Vlastne som tu bol skoro sám. Upratovačky tu len tak posedávali a poležávali naprázdno, bez roboty. Mali tu dokonca aj záchody, aj keď tým dávam mínus, lebo v nich netiekla voda.
Vodopád mal niekoľko úrovní a dalo sa výjsť až na tú úplne najvyššiu na celkom slušný kopec. Niekoľkokrát som sa musel kompletne utrieť do osušky, tak zo mňa v tom teple tiekla voda (na Langkawi bolo 34 stupňov). Ale stálo to za to, vodopád bol krásny.

Most cez ktorý sa šlo k vodopádu

Tropický vodopád

Tropický vodopád

V areáli vodopádu

V areáli vodopádu

Obrovský list

Obrovský list

Po vodopáde som mal zamierené na severozápad ostrova. Vedel som, že sú tam pekné pláže, no na Google Maps som zároveň videl, že tam nie je nič len džungla a tak som si nebol istý cestou. Langkawi však opäť prekvapilo a nielenže cesta bola nadštandardná, nechýbalo ani pouličné osvetlenie. Tak som si menšiu zachádzku mohol dovoliť a nakoniec som zažil svoj najkrajší zážitok. Okrem krásnych pláží, ktoré som cestou objavil som stretol aj niekoľko opičích rodiniek, ktoré sa zdržiavali popri ceste. To bolo vôbec po prvýkrát v mojom živote, keď som videl opice len tak si žiť v džungli. Takže som sa s nimi chvíľu zdržal. Zjavne nechýbala radosť ani na ich strane, keďže po 2 minútach si dali priamo predomnou asi 5 sekundový sex. Čo už s vami, opice!

Pozor, opice!

Pozor, opice!

Treba si cestou fakt dávať pozor na prebehujúce opice

Treba si cestou fakt dávať pozor na prebehujúce opice

Opičia rodinka

Opičia rodinka

Pózer

Pózer

No komu by sa tu nepáčilo?

No komu by sa tu nepáčilo?

A ďalšia prázdna pláž

A ďalšia prázdna pláž

Jedna z perfektných a opustených pláží

Jedna z perfektných a opustených pláží

Ďalšia perfektná pláž

Ďalšia perfektná pláž

Po opičárňach som sa vrátil späť na hlavnú cestu a mal som pred sebou už len poslednú zastávku, kvôli ktorej som sa najviac na celé Langkawi tešil – Cable Car. Lanovka vybudovaná na vysokom kopci nad džunglou a hore vybudovaný obrovský most s prekrásnym výhľadom na okolie. Naradostený som si došiel kúpiť lístok, načo mi moslimská slečinka oznámi, že lanovka je pre veľký vietor uzatvorená, vraj možno otvoria o hodinku, možno o dve. Netušia. Hej, o tomto som čítal asi deň predtým, že sa to občas stáva. Nuž tak som si sadol a čakal som. Prichádzali húfy ľudí, no každý bol odpísaný s tou istou správou.
Vydržal som tam byť poblízku 2 hodiny (našťastie tu nechýbal opäť duty free shopping a celé sa to nachádzalo v pekne upravenej takzvanej Oriental Village) , keď však ani potom sa nič nedialo, povedal som si, že kašlem na to a možno sa sem ešte niekedy v budúcnosti vrátim. Mal som ešte pred sebou nákupy a do večera som musel vrátiť motorku.

Oriental Village, areál kde sa nachádza Cable Car

Oriental Village, areál kde sa nachádza Cable Car

Cable Car bol žiaľ uzatvorený :(

Cable Car bol žiaľ uzatvorený :(

Jeden z pohľadov v Oriental Village

Jeden z pohľadov v Oriental Village

Ryžové políčko

Ryžové políčko

Urobil som menšie nákupy v shopping centre v Cenangu. Tu som vlastne kúpil iba lacné nápoje. Napríklad litrovú Finlandiu v prepočte za 9€ a potom som kúpil ešte také zaujímavosti typu “taiwanské ananásové pivo” a pod. Okolo šiestej podvečer som odovzdal motorku, oddýchol si na hotely a vybral som sa ešte na menšie duty free nákupy a večeru v Kuahu. Bola už síce tma, ale peši som to mal tak 10 minút cesty, takže pohodička. Tam som nakúpil oblečenie a pár darčekov, dal som si malajzijskú večeru (satay chicken s ryžou) a šiel som ďalej oddychovať na hotel a premýšľať nad tým ako zrealizujem cestu naspäť na Samui.

Satay Chicken

Satay Chicken

Štvrtok ráno som tu potom urobil nasledovné. Keďže som bol rozhodnutý, že danou spoločnosťou na Samui nepôjdem, v prístave v Thajsku sa im jednoducho stratím, nech si robia čo chcú. Lístok zahrňoval odvoz z hotela do prístavu, takže tú časť lístku som samozrejme využil. V prístave som si na tričko nalepil nálepku spoločnosti s nápisom Samui a na lodi som si ju potom jednoducho odlepil. Od tej chvíľe som bol samostatná jednotka a mal som ich na háku. Keď sú to raz odrbávači, neriešim.

V Thajsku som sa z prístavu odviezol na autobusovú stanicu v Satune a odtiaľ som šiel busom do mestečka Trang. Z Trangu som si potom kúpil lístok do Surat Thani Tu už som sa stihol spoznať s mladým párikom (opäť približne v mojom veku) z Hong Kongu, ktorí šli so mnou z Trangu. Mali namierené na Koh Phangan a tak sme šli hľadať odvoz do prístavu v Don Saku. Tu nám zase samozrejme ponúkali lístky priamo na ostrovy za 400B (skutočná cena je 100B za odvoz do prístavu a 150B na ostrov, tj. 250 všeho všudy). Nakoniec sme na doporučenie tetušky došli k pánom, ktorý si popíjali thajskú whiskey a podarilo sa nám ich zlomiť na 100-vku. Hongkongčan u nich doma šiel na záchod a nám zatiaľ ponúkali svoj nápoj omamný.
Chcel som zaplatiť za cestu, no mal som pri sebe len 1000-cku. Páni neboli moc ochotný mi rozmeniť, tak mi cestu zacvakla Hongkongčanka, že jej to vrátim potom v prístave. O chvíľu prišiel van, naložili sme sa. Tetka cez ulicu ešte rýchlo pribehla, že chce poslať do Don Saku LCD televízor (zase pošta, už klasika)

Celú cestu predomnou sedela kýchajúca thajka. Troška som sa aj zľakol, lebo mi deň predtým Jikky volala, že si mám dávať pozor, lebo v Surat Thani je nejaká vtáčia chrípka, či také dačo. Na mňa to našťastie nešlo, ale dosť to sralo chalana pred ňou. Keď sme vystúpili, prihovoril som sa chalanovi – Tomovi a keďže smeroval tiež na Samui, začali sme kecať. Medzitým som vyrovnal svoj dlh s Hongkongčanmi, ktorým práve ušla posledná loď na Phangan a tak nakoniec šli tiež s nami na Samui.

Tom je inak z Kalifornie priamo zo Silicon Valley. Doma v amerike býval asi 20 minút od sídla Google a 15 minút od Apple atď. Akonáhle však ukončil školu (filozofiu), odišiel z ameriky kade ľahšie a cestoval po svete a učil angličtinu na školách (napríklad V Uruguaji, Kórei atď). Momentálne je učiteľom v thajskom Surat Thani, nezarába síce toľko peňazí koľko by mohol vo svojej domácej krajine, no za to sa cíti oveľa spokojnejší a má pocit, že robí v živote niečo čo ho naozaj napĺňa a uspokojuje.

Keď sme konečne okolo deviatej večer dorazili na Samui, posledné čo som potreboval bolo sa dostať na opačnú stranu ostrova. Môj plán bol, že si zoberiem Songthaew za 50B, pýtali však 100B a ja som sa im len vysmial, že ma zase chcú oklamať. A to bol omyl. Keďže bol večer oni majú nočnú taxu 100B, o tom som však ja hlupák doteraz nevedel a šiel som teda ďalej. V okamžiku však zmizli a spolu s nimi aj ďalšie taxíky a vyzeralo to, že som dosť v prdeli. Tom bol prvýkrát na Samui, tak som mu aspoň šiel pomôcť nájsť nejaké ubytovanie a cestou sme hľadali taxík pre mňa. Taxíky však šli po 500-600B (vyjednal som najlacnejšie za 400B) a to bolo oproti blbým 100B fakt veľa.
Nakoniec som šiel moto taxi (proste si sadnete za týpka na motorke) za hnusných 300B, to bola moja jediná možnosť, teda okrem tej, že by pre mňa Jikky v noci prišla, čo je dosť ďaleko a relatívne nezbepečné, čo som nechcel.

Každopádne všetko dopadlo skvele a aj cenovo celkom ok (a mohlo ešte lepšie). Hlavné bolo, že som sa sa na konci dňa mohol vyspať v mojej posteli a nie niekde na lodi s príchodom ktovie kedy ráno.

Čo sa týka Langkawi a Malajzie, bol to zaujímavý cestovateľký zážitok a je to pekné miesto. Nie je tam však toľko toho robiť a pozerať ako napríklad na (menšom) Samui. To bude asi aj dôvod prečo tam nie je toľko turistov, pre ktorých je ostrov avšak dosť dobre pripravený. Verím, že keď opadne thajský turistický boom a pôjde hore napríklad Malajzia, tak to tam určite ožije. Podmienky tam na to určite sú.
Toľko teda môj prvý border run. Ak ste tento článok dočítali až sem, fakt klobúk dole a veľká vďaka!

Cestou okolo ostrova

Cestou okolo ostrova

Go Pro kameru som mal celý čas na priľbe, čo priťahovalo niekedy pozornosť

Go Pro kameru som mal celý čas na priľbe, čo priťahovalo niekedy pozornosť

Zase niekedy nabudúce! :)

Zase niekedy nabudúce! :)

Prihlás sa na odber zaujímavých informácií e-mailom

* povinné polia
  • Mirk Belly

    Už by som začal rozmýšlať nad knihou. Monicqa by ti s tým určite pomohla. Strašne nádherné fotky, cez čo ich upravuješ? :)

    • erikgyepes

      Hehe, uvidíme čo osud a čas prinesie. Fotky som chcel pôvodne upraviť na iPade cez iPhoto, ale nenašiel som správny spôsob ako ich hromadne spätne previesť na desktop. Tak som ich nakoniec upravil v Adobe Lightroom – cez gýčové Instagram filtre. :p

  • mariodian

    Odfotil si mi Hong Kongcanku? :D 

    Inak super zazitky :)

  • 2ge

    paradny clanok, len tak dalej Erik :) 

  • http://twitter.com/k8jo Karol Štofira

    všetko to má iba jednu chybu a to, že všetkoo nevidíme naživo;)… úplna špica, len tak ďalej

  • Jozef Josi Mravec

    výborné! kniha by bola prirodzeným vyústením tvojho písania, a k tomu tá fotodokumentácia, cestopis ako vyšitý…len tak ďalej Erik, je to pecka.

  • http://markoff.biz/ Markoff

    len par poznamok:
    1. po com bola motorka na langkawi?

    2. tazko posudit tie plaze a cokolvek co fotis ked kazda fotka prejde heavy postprocessing a ma uplne vyhulene nerealne farby (ktore nevyzeraju ani dobre, aj ked su velmi modne medzi nastrocnymi a 20’s)

    3. toto bol visa run pre klasicke 60d viza, hej? inak obycajne peciatkove (15d) sa daju spravit aj v ramci jedneho dna pri skorom odchode z ostrova ale to by ti bolo asi naprd. ak planujes zostat v thajsku dlhsie mal by si sa skor pozriet po studentskych ci biznis, vyjde ta to lacnejsie celkovo a nie si otravovany behat kazdu chvilu na hranicu

    4. hat yai je diera s velmi zlym pomerom cena/vykon a neodporucam tam nikomu zostavat cez noc

    5. malajzia nema velmi kam ist hore oproti thajsku, malajzia je DALEKO turistickejsia krajina ako thajsko, na prvy pohlad to tak nastastie nevyzera kedze vsetko je podstatne lepsie organizovane ako je typicke pre vyvinutejsie krajiny ale realita je taka, ze obyvatelstvom viac ako 2x mensia malajzia (28mil vs. 67mil) prijme kazdy rok zhruba o stvrtinu viac turistov co daleko vacsie thajsko (i rozlohou ak ratame len pevninu), tak asi tolko k nejakemu “thajskemu boomu”, malajzia je podla poctu turistov 9ta najnavstevovanejsia krajina na svete. netreba si mylit dojmy s pojmami, to ze v thajsku su turisti hlava na hlave a tvoreni hlucnou ozierajucou sa mladezou, sexturistami a par normalnymi turistami este neznamena ze malajzia s vacsinou turistov ktori tam nejdu ani kvoli alkoholu, ani kvoli sexu by bola menej turisticka, proste len robia tito turisti menej bordelu a su menej viditelni, takze ti pride malajzia menej turisticka ako thajsko aj ked opak je pravdou
    http://en.wikipedia.org/wiki/World_Tourism_rankings

    • erikgyepes

      1) vyslo to nejakych 28RM na den + tusim 8RM poistenie v pripade, ze by si chcel

      2) nemusis ich posudzovat, ako som uz v jednom komente pisal, su na fotkach tentokrat pouzite gycove instagram filtre :p

      3) hej bol to len border run, kde slo len o peciatku, nie visa run, kde si vybavujes nove viza na ambasade. turisticke mi momentalne v tejto forme vyhovuju prave aj preto, ze musim vybehnut a cestovat, zatial mam este toho mrte co spoznavat, co ma bavi

      4) hej neni tam nic, ale ta jedna noc sa dala ako tak prezit, keby vyberam hotel sam, bolo by to urcite o niecom inom

      5) tu som vychadzal cisto na zaklade toho co som videl na Langkawi, co je samozrejme cisto subjektivne a vdaka teda za doplnenie informacii. tieto data su inak z roku 2011, za rok 2012 do thajska prislo uz takmer 22mil, ale samozrejme malajzia stupla este vyssie – na 25mil.

  • Pingback: Singapur 2. časť: Singapur mesto zákazov - depi.sk - svet očami Erika Gyepesa()