depi.sk – svet očami Erika Gyepesa

Ako sme prežili 3-dňový blackout na ostrove Koh Samui

Minulý týždeň sme tu na Koh Samui mali silné monzúnové dažde a s tým spojené takmer každodenné krátkodobé výpadky elektriny. Vždy to trvalo maximálne 2 hodinky a celkom sa na to dalo zvyknúť, skočiť počas toho niekam na obed, alebo si pozrieť film. Všetko sa to však zmenilo v utorok 4. decembra o 08:00, v paradoxne krásne slnečné ráno. Nastal znovu výpadok, Jikky šla do práce a ja som si povedal, že si teda ešte pekne pospím, keďže si aj tak nemôžem hodiť sprchu atď.

Zobudil som sa krátko pred 11-tou a po el. ani stopy. Vonku pieklo horúce slnko a v dome to začalo pomaly byť ako v sklenníku, dusno a horúco. Stále to však boli len 3 hodiny bez el., čo bolo ešte ako tak ok. Čas však bežal, prišiel rad na obed, tak som skočil za Jikky na letisko, kde samozrejme bolo všetko ok, bežali totiž na dieslových generátoroch. Pýtal som sa Jikky, či nemá náhodou nejaké informácie od kolegov, avšak každý vedel asi toľko ako aj ja. Skočili sme teda na obed do jednoduchej reštaurácie neďaleko letiska, odkiaľ som pred pár dňami urobil túto fotografiu. Teraz tu bolo sucho a horúco, no reštaurácia fungovala, varili na plyne a ešte dokonca aj nejaký ten ľad im v chladiacich boxoch od rána vydržal.

Prichádzal však pomaly večer a stále sa nič nedialo, chcel som zistiť, či ide len o lokálny problém, alebo niečo rozsiahlejšie a tak sme sa vybrali na nákupy do obchodného centra Big C. Cestou sme zahliadli nejaké svetlá, no tie však boli len výsledkom generátorov, rovnako to vyzeralo aj v obchodnom centre. Malé obchodíky boli väčšinou po tme, eskalátor bol vypnutý a svetlo bolo sústredené hlavne v hypermarkete. Tu sme zatiaľ nakupovali vianočný stromček a nejakú dekoráciu, keď zrazu pustili el., vypli generátor a spätne vypli el. V obrovskom hypermarkete zrazu nastala na pár sekúnd úplná tma, čo bol celkom zaujímavý zážitok. Každopádne od teraz bolo jasné, že sa nejedná len o našu lokalitu, ale výpadok je rozsiahlejší.

Pri odchode už bola vonku tma a jediné svetlo bolo na ulici z rušnej dopravy, niektorých väčších hotelov a malých stánkov s jedlom, ktoré si pomáhali sviečkami. Nás ešte čakala cesta do priateľkynej kancelárii, ktorá sa nachádza v prízemí jedného z hotelov, čo znamenalo, že tu mali el. a dokonca aj internet. Takže som okamžite zamieril ná fórum thaivisa.com, kde už prebiehala diskusia o danom výpadku, čo boli moje prvé informácie o tom čo sa vlastne deje. Ľudia tam písali, že problém je s podmorským káblom, ktorý sa poškodil a odrezal tak od el. energie nielen ostrov Koh Samui s vyše 50 000 obyvateľmi, ale aj susedný Koh Phangan. Šťastie bolo, že sa to stalo na pevnine a nie pod morom, inak by oprava mohla trvať niekoľko týždňov. V kancelárii sme ešte hodili rýchlu sprchu, keďže doma sme vodu nemali a vybrali sa domov.

Museli sme sa aj my zmobilizovať a tak sme cestou hľadali stánok so sviečkami. Následne sme sa zastavili opäť v našej obľúbenej reštaurácii pri letisku, ktorú by som takmer minul, keby na všetkých stoloch nie sú sviečky. Bola to zvláštna atmosféra. V potravinách sme kúpili mäso, tak sme si tu chceli ešte dokúpiť ryžu, aby sme si mohli navariť jednoduchú večeru. Bolo úžasné sledovať ľudí, ktorí tu posedávali pri večeri a nerobili si zo situácie ťažkú hlavu.

Varenie pri sviečke

Doma sme tak nastolili, ako môj kamarát na FB poznamenal, “romantickú atmosféru pri sviečkach”. Máme doma varič na plyn, takže s varením nebol problém. Horšie to, ale bolo so spomínanou vodou. Máme síce na dvore studňu, ale k vytiahnutiu vody potrebujeme el. Pred spánkom sme teda nechali pre istotu otvorený kohútik, aby sa nám v prípade, že príde el., dopustila voda do veľkého plastového suda, ktorý máme v kúpeľni. Tak sa aj stalo a o 04:00 ráno sme sa zobudili na zvuk tečúcej vody a príjemný vánok z ventilátora. Tlak vody však bol slabý a sprcha a ostatné kohútiky nefungovali, napustili sme tak vodu všade, kde sa dalo. Ja som sa snažil na internete ešte pozisťovať nejaké ďalšie informácie, ale nič nového som sa nedozvedel, tak som dal dobiť aspoň elektroniku. O pár hodín neskôr sme sa opäť zobudili do horúceho rána bez el.

“Romantická večera” na terase pred domom

Príprava zásob vody

Jikky šla do roboty a ja som potreboval ďalšie informácie a doplniť prázdnu nádrž v motorke. Na ostrov sa akurát vrátil zo severu Thajska mladý majiteľ s priateľkou a vravel, že el. príde dnes od 18:00 do 20:00, nech som doma a napustím si vodu atď., že je problém s podmorským káblom a nevie na ako dlho to bude. Moja obľúbená čerpacia stanica bola zatvorená, taktiež aj niekoľko obľúbených reštaurácií po ceste. Pár podnikavých thajcov však našťastie pri ceste predáva benzín vo fľašiach. Nie je to síce najlepšia voľba, ale v čase krízy je to jedna z jediných možností. Tak som sa pri jednom zastavil, dotankoval a získal ďalšie informácie. Výpadok vraj bude 3 dni. Dnes je druhý a obnoví sa to až v piatok 7. decembra. Bola to dobrá správa. Dobrá, pretože som mal konečne v hlavne deadline na ktorý som sa mohol sústrediť a zbytočne nečakať každú chvíľu na Godota. Do toho však v tento deň prišli ešte menšie zdravotné problémy, hnačka, upchatý záchod a došla nám aj pitná voda. Bolo až komické, koľko nešťastia nás postihlo v jeden deň. Niekoľkokrát denne sme sa otočili na letisku, kde mali aspoň funkčné toalety. :-)

Večer o šiestej sme sa teda s nádejou zišli doma, všetko pripravili na nabíjačku, pootvárali kohútiky a čakali. Nič však neprichádzalo a myslel som, že informácia je len typu jedna pani povedala. Zrazu však krátko pred siedmou všetko naskočilo a vonku sa ozval veľký radostný pokrik, podobný tomu ako keď sa na Slovensku hrá hokej a naši dajú gól. Bol to dobrý pocit. Trval však veľmi krátko, o 5 minút bolo po všetkom. O polhodinu to však naskočilo znovu, hodili sme sprchu, umyli riad atď. a presne o 20:00 sme sa ocitli opäť v čiernej tme. El. totiž distribuovali po jednotlivých lokalitách ostrova vždy po 2 hodiny pre každú lokalitu. Takto to rotovalo celý deň a medzi jednotlivými zapojeniami ubehlo vždy asi 12 hodín. Bolo to však postačujúce a dalo sa s tým žiť.

Večerná atmosféra v reštaurácii

Príprava jedla s baterkou na hlave

Večera v reštaurácii pri sviečke, neplánovaná romantika :-)

Ďalší deň bol už “klasický”. Vedeli sme čo nás čaká a vedeli sme s tým už žiť. Človek sa vie veľmi rýchlo asimilovať, čo je veľmi výborná vlastnosť. Bolo teda už celkom normálne, že sa umývam a “sprchujem” s vodou v lavóri. Aj to je iný život. Večer sme sa vybrali na večeru a na drink pri sviečke na pláži, keď tu zrazu o 22:00 naskočila el. Bary okamžite zareagovali a pustili hlasnú hudbu, všetko náhle ožilo. My sme teda rýchlo vypili drink a poponáhľali domov, kde sa nám už dopúšťala voda, no v okamihu ako som otvoril dvere sa el. vypla. Bolo 22:18. O polhodinku to však naskočilo znova, tak sme hodili sprchu, spojil som sa s rodinou, a hľadal nové informácie. Presne o 00:00 sa spojenie prerušilo, no dočítal som sa, že kábel je už skoro obnovený. O 04:00 ráno ma Jikky zobudí, že prečo nespím. Svietilo totiž svetlo a šiel ventilátor. Od tohto momentu začali postupne zapájať všetky lokality ostrova a rovnako aj susedný Koh Phangan a od tohto okamihu ide zatiaľ všetko bez výpadku a píšem tento článok.

Relax pri hudbe s poslednou šťavou z baterky

Čo som sa naučil? Výpadok el., nie je len o jeho samotnom výpadku. Pomohlo mi to na vlastnej koži zažiť a pochopiť ako sme my a všetko ostatné na niečom takomto až priam nechutne závislí. Znamená to totiž aj výpadok mobilnej siete, čerpacích staníc (nedostatok paliva), zatvorenie množstva reštaurácií, menších obchodov a podnikov, problémy so skladovaním a udržiavaním čerstvých potravín v chladničke atď. Znamenalo to “odrezanie od sveta”. Naučil som sa, že jediná istota je príroda. Vedel som, že slnko nám každé ráno vyjde nad hlavu a poskytne svetlo a teplo potrebné pre život. Všetko ostatné, všetky naše úžasné technológie moderného sveta sú nám v takýchto chvíľach k ničomu.

Ľudia žijú vo svojom umelo vybudovanom virtuálnom svete, no ten pravý svet nevidia a majú z neho strach. Ja ďakujem, že som do neho mohol nahliadnuť a viem, že v čase keď sa mi opäť naplno otvorí už budem na neho pripravený.

Kábel sa nachádza vyše metra pod zemou (zdroj สถานีไฟฟ้า เกาะสมุย)

Práce pokračujú aj v noci (zdroj สถานีไฟฟ้า เกาะสมุย)

Samui je po 3 dňoch opäť plne pripojený. (zdroj สถานีไฟฟ้า เกาะสมุย)

Pár linkov z ofic. médií:

Prihlás sa na odber zaujímavých informácií e-mailom

* povinné polia
  • http://markoff.biz/ Markoff

    no pokial nepotrebujes pracovat a vies odlozit pracu o par dni tak je to docela fajn relax, ja fakt s elektrinou neviem oddychovat a nedokopem sa k nejakym stolnym hram ci citaniu knihy a pod. sympaticke na priatelke je ze pracuje co nie je tak uplne zvykom u thajcaniek co si klofnu zapadniara

    inak by mozno dlhodobo nebol zly napad poobzerat sa po motorovom generatore kedze vypadky eletkriny asi nie su v thajsku az take nezvycajne, obzvlast na ostrovoch alebo ked tak kupit aspon nejake autobaterky nech sa da frcat doma na nejakej nudzovej elektrine

    pripajam moju starsiu fotku el. vedenia z Ko Phangan veduceho na Samui (resp. opacne) kde to vchadza pod zem a do mora
    http://bit.ly/V5OZJl

  • Pingback: Čo nového za posledné dni života na ostrove - depi.sk()