depi.sk – svet očami Erika Gyepesa

4 dni v raji menom Koh Tao

Aj keď je Koh Samui sám o sebe dokonalou dovolenkovou destináciou, pre mňa je to v prvom rade miesto, kde momentálne žijem. Pohľad na to všetko je tým pádom úplne odlišný ako z pohľadu bežných turistov, ktorí sem každodenne prichádzajú. Jikky si vybrala 4 dňové voľno a tak sme sa vybrali na menšiu dovolenku na neďaleký ostrov Koh Tao (korytnačí ostrov), celosvetovo známy najmä medzi potápačmi kvôli svojim prekrásnym koralom a množstvom potápačských škôl na každom kúsku. Z trojice ostrovov (Samui, Phangan, Tao) je svojou rozlohou najmenší, najhornatejší a zatiaľ na ňom nie je až taký zásah do prírody ako na zvyšných dvoch.

Budíček sme mali v pondelok o 5:40, sprcha, dobaliť posledné veci, zväčša techniku, ktorá sa cez noc nabíjala a ktorú ako pravý ajťák rád všade so sebou ťahám. Mali sme 2 veľké ruksaky, 1 menší a ešte brašňu s fotoaparátom. Na malom skútri sme to ťahali do asi 10km vzdialeného prístavu Mae Nam, odkiaľ nám šiel katamarán na Koh Tao. Cesta zo zastávkou na Koh Phangan a malom ostrovčeku Nang Yuan trvala necelé 2 hodinky.

Nabalený, ale bude to stáť za to!

Po príchode do prístavu na Koh Tao nás už čakal taxikár s veľkou tabuľou s názvom nášho rezortu a nápisom “Mr. Gyepes Erik”. Ubytovanie som riešil len deň vopred cez Agodu a to ešte k tomu v nedeľu. Všetko však šlo hladko a s ničím nebol problém. Aby sme neboli stále na jednom mieste vymyslel som to tak, že si 4 dni rozdelíme na 2 dni v jednom modernejšom rezorte so všetkým čo k tomu patrí a 2 dni v jednoduchšom ďaleko v džungli, no za to oveľa romantickejšom.

Najprv sme zakotvili v Pinnacle Koh Tao Dive Resort. Bol to moderný rezort na úrovni so všetkým (raňajky, televízor, wifi, klíma, trezor, terasa, bazén atď) a krásnym výhľadom na šíre more priamo z postele. Bývali sme vlastne v takom samostatnom bungalove. Dobré bolo, že sme zastihli ešte takzvanú low season a teda na ostrove bolo minimum turistov. Napríklad v tomto obrovskom rezorte sme boli len my a obsadených bolo možno ďaľších 4-5 izieb. Vďaka tomu sme dostali viacej pozornosti a mohli sme si vychutnať veci ako veľký bazén s hudbou celý len pre nás.

Pinnacle Koh Tao Dive Resort

Výhľad z terasy

Pohľad na západ slnka z bazéna

Pod rezortom bola nádherná pláž June Juea, kde sme si požičali ešte jeden šnorchel pre Jikky a záchranné vesty a šli sme objavovať podmorksé krásy. Podľa priateľky to nestálo veľmi zato, videla už krajšie koraly (a ako som nasledovné dni zistil mala pravdu), no pre mňa to bolo prvé takéto šnorchlovanie medzi tým množstvom rôznorodých rýb, rastlín a koralov a bol som z toho úplne unesený. Nemôžem to porovnávať s niečím ako Chorvátsko, Taliansko či Grécko, kde som nič podobné nikdy nezažil. Všetko som natáčal aj na Go Pro kameru, tak akonáhle postrihám video určite ho tu na blogu zverejním.

pláž June Juea

Obed v malej reštaurácii pri pláži

Druhý deň sme sa nechali z rezortu zadarmo odviesť do prístavu, kde sme si chceli požičať skúter. Keď som videl hornatý terén a stav tunajších ciest, bolo jasné, že potrebujeme silnejší stroj ako mám doma na Samui. To však nebol taký problém, pretože iné skútre tu prakticky ani neboli. Požičali sme teda silnejšiu Hondu s terénnymi kolesami, čo sa nakoniec na druhý deň ukázalo ako veľmi dobrá voľba.

Momentka

Vďaka skútru sme získali opäť voľnosť a mohli sme tak pobehať všetky zaujímavé miesta a pláže na ostrove. Ako sme neskôr zistili, Koh Tao je naozaj maličký ostrov a z juhu na sever sa dostaneme aj za 10-15 minút. Prvýkrát keď sme takto išli sme neverili, že už sme na druhom konci. Dosť veľký rozdiel oproti 10x väčšiemu Samui.

pláž Tanote

Nechal sa kŕmiť cukrovými keksami

Tretí deň náš čakalo sťahovanie a tak sme si privstali, dobalili veci a dali sme si výdatné raňajky. Potom sme si hotelovým free taxíkom nechali odviezť ruksaky do prístavu. Bolo to celkom vtipné, že naša batožina sa vyváža v klimatizovanom pickupe a my sa trepeme na motorke v horúčave. Bolo to však takto jednoduchšie a pohodlnejšie pre nás. V prístave sme sa stretli s taxikárom z nášho druhého ubytovania a tak sme mu povedali, že nech zoberie opäť len ruksaky a my ho budeme sledovať.

Cesta bola najprv v pohode, asfaltová, no asi o 5 minút ju vystriedala prašná cesta s veľkými jamami a kameňmi prudko do kopca. Vyzeralo to, že budeme radi ak to prežijeme a hneď sa na prvom kopci nevytoto. Chce to však určitú skúsenosť a kľudnú pomalú jazdu a dá sa to celkom slušne zvládnuť. Neskôr sme túto cestu absolvovali niekoľkokrát a bolo to už potom celkom v pohode.

Sieťka z obrovského bambusu, neopísateľná pohoda

Keď sme konečne prešli džunglou a dorazili do nášho Moondance Magicview Bungalow rezortu, boli sme fascinovaný. Bývali sme v malom bambusovom bungalove postavenom na skale vysoko nad morom. Pod nami bol len skalnatý útes o ktorý hlasito narážali morské vlny. Od mora fúkal príjemný chladný vánok. Na terase sme mali veľkú bambusovú sieť a 2 bambusové stoličky, kde som rád sedával a v noci pozoroval jasnú nočnú oblohu, či skoro ráno zase východ slnka nad morom. V dome bola len veľká posteľ s moskytiérou, nočná lampička a ventilátor. Z domu viedli ešte jedny dvere odkiaľ sa dreveným rebríkom dalo zliezť do kúpeľne.

Terasa

Zámok na bambusových dverách

Áno, “kúpeľna” bola vonku v prírode a od ostatných nás delila len nízka betónová stena na ktorej bola vyvedená sprcha. Nízka preto, lebo ja som s mojou výškou samozrejme vytŕčal a videl som tak všetko naokolo. Napríklad pri rannej sprche to boli pasúce sa sliepky, či personál, ktorý keď ma zbadal sa radšej zo slušnosti otočil a šiel iným smerom.

Rebrík z “kúpeľne” do bungalovu

WC

Sprcha v prírode, pri rannej sprche som pozoroval pobehujúce sliepky

Nebola to však všetko taká romantika ako sa na prvý pohľad zdá. To, že sme mali v dome veľkého tukého (gekóna) už ani nespomínam, to je v thajsku štandard. Na druhý deň ráno som sa však zobudil a zistil som, že mám na mojom novom ruksaku dieru zo strany ako je úložný priestor na fľašku. Ruksak bol prehryzený až dovnútra. V noci sme zjavne mali návštevu, buď nejakú myš alebo potkana. Preto som druhú noc preventívne ruksak už zavesil na vešiak asi 1.5 metra nad zem. Túto noc som nebol natoľko unavený a dlho som zaspával. Zrazu som začul šuchotanie niekde od steny. Návšteva prišla opäť a tak som sa ju snažil odplašiť búchaním nohy o posteľ, čo pomohlo, ale vždy len na nejakých 5 minút, kým sa nevrátila. Bolo to dosť nepríjemné, no nakoniec sa mi podarilo zaspať. Ráno som skontroloval ruksak a čo nevidím – ďalšia diera, tentokrát z vrchu.

Myši sa v noci činili..

Keď som už pri tých zvieratkách, nedá mi nespomenúť ešte jednu príhodu, keď sme sa večer vracali domov a bola už tma (v Thajsku slnko zapadá už krátko po šiestej hodine). Ešte predtým než sme zabočili na spomínanú prašnú cestu, priateľka zrazu zbadala nejaké veľké drevo na okraji cesty. Ako sme sa však blížili, začalo sa to rýchlo vlniť a zaliezlo to rýchlo do džungle. Nebolo to drevo, ale had, ktorý podľa nej mal hrúbku ako moje stehno. Keby prídeme o pár sekúnd skôr asi nám riadne skríži cestu.
Keď sme potom už pokračovali ďalej prašnou cestou, občas nás prekvapil nejaký vták, alebo dokonca veľký červený krab, ktorý si vykračoval po strede cesty. Paradoxom je, že sme boli možno 50-100m nad morom a ešte k tomu v strede džungle. Proste človek tu žažije veci, ktoré by ma doma v paneláku nikdy ani len nenapadli a práve aj to robí život životom.

Nočná atmosféra v bambusovom bungalove

Vychutnávam si východ slnka

Východ slnka

Raňajky s jedinečným výhľadom

Do štvrtého dňa sme už mali všetko pobehané a zostávalo nám už len jedno zaujímavé miesto, kde sme neboli. Je ním blízky ostrovček Nang Yuan, ktorý je známy najmä z množstva plagátikov v cestovných kanceláriách a bilboardov všade tu v Thajsku. Sem sme sa vybrali opäť na vlastnú päsť, zobrali sme si lodný taxík, ktorý nás na ostrov odviezol a dohodli sme si čas, kedy sa pre nás opäť vráti.

Taxi loď

Ďalšie taxi lode zaparkované v maličkom prístave

Nang Yuan sú vlastne ako keby dva malé ostrovčeky prepojené úzkou plážou z bieleho piesku, ktorú obmýva z oboch strán more. Na ostrove je možné sa aj ubytovať (ale to by som sa asi nedoplatil) a pri vstupe na ostrov sa platí vstupné 100B pre turistov a 30B pre domácich. Okrem toho tu platí množstvo zákazov, ako napríklad nemôžete si priniesť vlastnú vodu v plastových flašiach a podobné nezmysly. Nechráni to totiž prírodu, ale naopak podporuje tunajší biznis. Je tu jeden bar/reštaurácia, kde sú ceny asi 3x vyššie ako inde. (na Koh Tao je inak tiež všetko asi 2x drahšie ako na Samui).

Jikky

Môj happy jump :), v pozadí Koh Tao

Napriek tomu to však stojí zato, nielen kvôli slávnemu výhľadu z vrcholu ostrova, ale najmä kvôli perfektnému šnorchlovaniu, ktoré tu môžete zažiť. Dá sa tu opäť (ako skoro na každej pláži na Tao) požičať šnorchel aj vesta. To čo som uvidel pod vodou bolo ako keby som pozeral dokumentárny seriál o podmorskom svete, no miesto toho to bolo všetko naživo. Oveľa krajšie a hlavne lepšia viditeľnosť ako predošlé dni na Tao.

na ostrove Nang Yuan

Kryštálovo čistá voda na Nang Yuan

Koh Tao je sám o sebe prekrásny ostrov, je to ešte stále raj, aj napriek stále sa rozvíjajúcim a pribúdajúcim hotelom a rezortom. More je čisté, príroda divoká (ozaj zabudol som na malé tornádo, ktoré sme videli nad morom). Nie je tu problém naraziť na niečo čo vás bude fascinovať. Ako napríklad mňa – krík plný motýľov (50-100), ktoré si len tak poletujú a kŕmia sa a vôbec im neprekáža, že sa medzi nimi motám a fotím sa s nimi. Toto miesto je proste čarovné a má niečo do seba. Keď sa teda náhodou chystáte do thajského zálivu, určite sa na Koh Tao choďte pozrieť aspoň na 1-2 dni za ktoré sa to dá celkom slušne všetko pobehať.

Malé tornádo na mori

Jeden z motýľov

Budúci motýľ

Čo sa týka ešte nejakých zaujímavostí – na ostrove je veľmi veľa prisťahovalcov zo susedného Mjanmarska (Barmy), robia tu thajcom predavačov, sú v reštauráciach, proste všade a taktiež ich používajú ako lacnú pracovnú silu na stavbách rezortov a hotelov. Hovoria dobre po anglicky, niektorí vedia aj po thajsky a dajú sa rozoznať niekedy tak, že majú tvár pomaľovanú akýmsi bielym púdrom. Takto sme boli u nich napríklad aj v jednej reštaurácii all you can eat, kde sme si sami grilovali mäso, krevety, varili polievku atď. Najedli sme sa do prasknutia za príjemné v prepočte 4€ na osobu.

Barbecue all you can eat reštaurácia, sami si grilujete mäsko… (za 4€)

Zážitkov z tohto prekrásneho miesta je naozaj veľa a nedá sa to všetko opísať slovami. Budem sa snažiť dať preto ešte čím skôr dokopy video, ktoré bude mojim prvým z novej Go Pro, tak sa naň aj ja sám celkom teším, ale nechcem predbiehať, keďže s tým bude ešte veľa práce.

Moja princezná

Na úzkom drevenom mostíku na skalách

Cestou na pláž..

V pozadí Shark Island

Tak sa zatiaľ majte. Dúfam, že som vám aspoň prostredníctvom tohto článku poslal troška teplého vánku domov k nám na Slovensko. :)

Prihlás sa na odber zaujímavých informácií e-mailom

* povinné polia
  • Jozef Josi Mravec

    Erik, proste nádhera! vidím a čítam, že si to tam užívaš naplno. Pár fotiek, čo si postol  – ak sa dá – by som si dal ako wallpaper na svoj netbook, ale pošli mi ich v rozlíšení 1366×768 px na môj e-mail, najmä: “Východ slnka, pláž June Juea atď…”; teším sa na video, apropo máš veľmi sympatickú priateľku ;-)

    • erikgyepes

      Pozri si spravu na FB :)

  • http://www.facebook.com/peter.oravec Peter Oravec

    Wau uplny raj,  
    prave sedim v praci za PC a dokonale si rozobral zbytok mojej pracovnej moralky :-) a najradsej by som bol niekde uplne inde… 

    • erikgyepes

      To ma mrzi :/ :)

  • http://www.facebook.com/cucpo Igor Cervenec

    Erik az na tie nocne zvieratka super, perfektne napisane, krasne fotky a hlavne ta realita musi byt ozaj neskutocne krasna

    • erikgyepes

      Tie zvieratka patria tiez k tomu, nic s tym nenarobis :)

  • Mato

    wow :-)

  • Pepe

    Super citanie a este krajsie fotky. Nie je tam pre stredoeuropana prilis horuco?

    • erikgyepes

      Ahoj Pepe, no teraz akurat prichadza obdobie dazdov, takze je to celkom znesitelne, ale inak v pekne slnecne dni ked trcis niekde na priamom slnku tak to samozrejme nie je sranda a clovek sa zapoti ako kon. Paradoxne to robia len blazni europania, ktori sa vyvaluju na plazi. Thajec ti v takom slnku na plaz nikdy nepojde a pride ked tak az pri zapade slnka.

  • ďobo

    áno, toto je pohľad “odlišný ako z pohľadu bežných turistov”, hahaha…

  • http://markoff.biz/ Markoff

    jo, ako pozeram fotky napadlo ma, mohol by si prosim fotit s normalnym nastavenim a nie s HDR ci co ti tak kazi farby? lebo kto bol v thajsku u mora vie ze tie farby su nerealne a len to zbytocne zavadza ludi ktori sa tam chystaju a maju potom vyssie ocakavania nez je realita, dik