depi.sk – svet očami Erika Gyepesa

Čo mi dal TEDx Nitra?

Posledná septembrová sobota patrila podujatiu TEDx, konkrétne jej lokálnej verzii v mojom rodnom meste s názvom TEDx Nitra. Nerád by som tu písal nejakú recenziu na jednotlivé prednášky, ktoré boli všetky výnimočné a jedinečné, pretože ich autori sa s nami mnohokrát podelili o svoje osobné životné príbehy. Takúto recenziu si môžete prečítať napríklad na Živé.sk: TEDx Nitra: Ako založiť start-up za pár dní alebo úplne zmeniť život, prípadne niekde inde.

Na TEDx-e bol zákaz fotenia. Toto som odfotil pred začatím podujatia.

Ja by som sa chcel vrátiť a zamyslieť sa nad osobným príbehom s ktorým sa s nami podelil Tomáš Gríger, a ktorý je v samotnom duchu motta TEDx: myšlienkou hodnou šírenia. Je to príbeh, ktorý som chcel počuť na vlastné uši a vidieť na vlastné oči. Príbeh, ktorý mi dal iskru na toto podujatie vôbec prísť.

Prológ

Skúste si teraz na chvíľu predstaviť samého seba ako veľmi úspešného človeka. Úspešného v zmysle nášho západného spôsobu vnímania sveta. Skvelý job v kancelárii. Napríklad niekde v jednej z výškových budov v centre Londýna. Dokonca veľmi kreatívny job: pracujete v oblasti reklamy a marketingu, veľmi cool odvetvie v dnešnej dobe. A samozrejme veľmi dobre platené. Ste síce pod veľkým stresom, musíte plniť deadliny a máte veľa povinností, ale ste radi. Na konci to predsa stojí za to. Dostanete svoju šťavnatú odmenu na svoj bankový účet a môžete si užívať spokojného života. Dopriať si všetkých tých nových a skvelých vecí po ktorých stále túžite. Možno je to novšie auto, väčší byt, či dom s bazénom na dvore, možno ten nový iPhone na drahý paušál, čo práve vyšiel a už skoro všetci vaši známi ho majú. Môžete zaplatiť všetky svoje úvery a hypotéky. Môžete chodiť do všetkých McDonaldov a Starbucksov. Máte tak neskutočný pocit slobody, nezávislosti a moci v rukách. A ste v podstate šťastný. Aspoň na chvíľku.

Naozaj?

Takto nejak znel začiatok Tomášovho príbehu. Takýto Tomášovia sme z časti skoro všetci. Niektorí si to síce radšej nepripúšťame, alebo skôr, si to vôbec neuvedomujeme. Vyrastáme a žijeme v takto stavanej spoločnosti a nemáme dôvod nič na tom meniť. A to nikomu neberiem. Sám som uväznený v tom všetkom.

Tomáš však našiel svoju vlastnú cestu ako z toho kolobehu von. Opustil svoje pôvodné zamestnanie, kúpil si červenú Vespu, Malinu ako ju sám nazýva, a vydal sa sám smerom na sever – do opustených krás divokej severskej prírody. Tu si uvedomil akí sme my ľudia vo svojej podstate krehké a bezbranné stvorenia. Zažil búrky, spával v stane, jedol to čo si sám nakúpil a uvaril. Žil skromne. Žil pomaly. Mal toho málo. Avšak tešil sa z každého momentu. Z každej maličkosti ako je kameň, modrá obloha, oblak, či slnko. Neurobil však krok späť, neprestal naďalej pracovať, ale robil to spôsobom, ktorý ho oveľa viac napĺňa – predajom svojich nádherných fotografií cez internet. Tým, že dokázal znížiť svoje náklady, nepotreboval toho veľa. Ako nám sám všetkým povedal – vytvoril si svoj vlastný životný štýl.

A čo mi teda dal TEDx Nitra?

Dal mi dôkaz. Dal mi dôkaz o tom, čo si posledný rok čoraz viac uvedomujem, no musím k tomu uraziť ešte hodne dlhú a kľukatú cestu rovnako ako Tomáš. Je to dôkaz o možnosti žiť a byť naozaj vnútorne šťastný. Nechcem týmto povedať, že zajtra ráno máme všetci vstať, kúpiť Vespu a vydať sa na sever. Je to skôr o postupnom uvedomovaní si samého seba, svojich skutočných potrieb, ktoré sú úplne niekde inde ako si myslíme.

Je to o umení žiť. Nepremárnime preto svoj čas, niečím zbytočným a umelým, len preto, že spoločnosť alebo niekto iný to tak chce.

Tomáš prišiel na podujatie na svojej Maline.

Aktualizácia 18.10.2012 – Tomášova prednáška

Prihlás sa na odber zaujímavých informácií e-mailom

* povinné polia
  • Jozef Josi Mravec

    Erik, výborne si to napísal, a posledné dve vety na konci… áno! je to umení žiť.

    • erikgyepes

      Ďakujem :)

  • 2ge

    len tak dalej, myslim, ze si na spravnej ceste.