depi.sk – svet očami Erika Gyepesa

Koh Samui (8)

Posledný deň na Phangane bol veľmi jednoduchý: vstal som asi okolo 9-tej ráno a mňa čakalo pobalenie všetkých vecí. Predtým som však cez Agodu hľadal hotel v ktorom strávim svoje posledné 2 dni v Bangkoku. Net mi zase haproval a tak celá rezervácia bol celkom boj, no nakoniec sa všetko podarilo a našiel som hotel za 30€/noc aj s raňajkami v oblasti Pratunam, hneď oproti malému mestskému parku. Už sa tam len úspešne dopraviť.

Pred pobalením vecí som skočil ešte na svoj posledný obed v mojej obľúbenej reštaurácii v uličke, ktorú mi ešte na začiatku pobytu ukázal Braňo. Ani jedenkrát keď som tu bol som tu nevidel žiadneho turistu, ten kto to nepozná to prakticky nemá šancu nájsť. Robia tam veľmi dobré rezancové polievky, ale aj fried rice so seafoodom, niekedy majú naozaj krásne kúsky kreviet. Keďže to bol môj posledný obed a chcel som získať dostatok energie na celý deň, dal som si polievku aj hlavné jedlo (inokedy som si vystačil len s jedným jedlom) a za 80B som sa najedol do prasknutia.

Po príchode domov som konečne začal s balením vecí, ktoré mi trvalo nekonečne dlho. Medzitým som Skypoval s bratom, počúval hudbu a premietal si v mysli tie 2 týždne, ktoré mám za sebou. Emotívne to bol pre mňa celkom smutný moment, pretože som mal o pár hodín opustiť miesto, ktoré som si zamiloval. Keď som sa už konečne dobalil, dobehol som sa rozlúčiť k Braňovi. Ten vytiahol z chladničky zákusky, ktoré predošlú noc robil, že na rozlúčku :). Majú tu na ostrove vraj neskutočne dobrú smotanu (nie vraj ale fakt), ktorú ale predávajú len po 3kg, tak keď sa kúpi, pripravuje rôzne dobroty. Prvý zákusok bol so želatínou s mangom a ďalším ovocím, skvelým krémom a mäkkučkým cestom. Druhý bol banánový s čokoládou na vrchu. Oba naozaj veľmi výborné a v tom teple celkom osviežujúce. Musím sa dať aj ja na takéto fajnovosti. Potom nasledovalo už len rozlúčenie s Amp a s Braňom sme šli ešte po veci ku mne do domu a potom odovzdať môj skúter. Odtiaľ ma Braňo hodil do blízkeho prístavu. Nasledovalo posledné zbohom, poďakovanie a kamarátske objatie.

V prístave som sa chlapíka spýtal odkiaľ presne mi ide moja loď. Ukázal mi miesto a hovoril, že za 20 minút je tu. O chvíľu však prišli veľké mraky a vietor. Z vedľajšieho ostrovčeka začalo z pláže silno prifukovať slaný piesok, čo aj celkom štípalo. Príšla búrka. Loď, ktorá mala mať odchod 16:30 dorazila až krátko po 17-tej. V tomto čase som mal na sebe už mikinu, pretože sa z toho vetra dosť ochladilo a do toho ešte pršalo. Aj nástup na loď bol pre niektorých dosť náročný, pretože loď sa neustále kývala, no nakoniec sme nastúpili a uprostred búrky na mori a veľmi zlej viditeľnosti vyrazili smer Koh Samui. Bola to celkom akčná cesta a asi po 20. minútach začal chlapík zo staffu rozdávať igelitové vrecúška, pre prípad, že bude niekomu zle. Pár ľudí si ich aj zobralo, ale myslím, že všetci boli nakoniec ok.

V prístave na Koh Samui ma už čakala kamarátka (tá istá s ktorou sa nám minule na Phangane pokazil skúter). Poskytla mi tu ubytovanie (niečo na spôsob CouchSurfingu) a zároveň bude tento víkend mojim sprievdcom na ostrove (minulý rok dokonca pracovala ako sprievodkyňa, takže to tu má okukané). Teraz pracuje na letisku (v čase písania tohto textu je akurát v robote), ktoré je asi 200m od jej domu, takže tu párkrát do hodiny otrasie celým domom, je tu počuť každé rozbehnutie lietadla a samozrejme pristátia. Niekedy už len čakám, kedy ma to šuchne.

Prvý večer na Samui sme boli pozrieť jedno z hlavných turistických stredísk na Samui – hlavnú ulicu Chaweng. Nechápal som. V sekunde som mal pocit, že som dorazil niekde do Európy. Samí západniari, mrte veľa obchodov so všetkým možným aj nemožným. Majú tu McDonalds, Starbucks, Subway, rôzne módne značky, reštaurácie a diskotéky z rôznych končín sveta. Taktiež množstvo masérskych salónov, kde sa robia masáže strašne vo veľkom. Nechýba množstvo diskoték a girl barov a nie len s thajkami ale dokonca aj s európankami. Proste celý čas totálne nechápačky. Vedel som, že Samui je už zničený turizmom, no neveril som, že až natoľko, kým som to neuvidel na vlastné oči. Koh Phangan je oproti tomuto staré dobré zapadákovo. Na pláži tiež nasáčkované na sebe bary a rozprávkovo upravené resorty s bazénmi. Toto je presne to, čo nemám rád. Turizmus síce prináša super prachy, ale ničí to pôvodné a prináša do krajiny veľa západnej kultúry a zla.

My sme sa usadili v jednom z barov, kde mali promotion – “buy one bucket, get another one for free”. Oproti nám bol akurát cabaret s európskymi slečnami, ktoré postávali na ulici, pózovali a rozdávali letáčiky na ktoré sa snažili nalákať turistov. V okne vo výklade nechýbala tyč, kde sa v tanci striedali slečny. Proste taký red district style. Celkom sme sa teda bavili na tom ako zastavovali pánov, bolo zaujímavé sledovať ich reakcie, prípadne reakcie ich priateľok. Niekedy to ich priateľky zaujímalo dokonca oveľa viac – len sa pristavili pri výklade a chceli vidieť čo sa tam robí. (možno naberali inšpiráciu :D) Proste haluze. Je to tu jednoducho zase o niečom inom, má to inú, o 180 stupňov otočenú, atmosféru ako na Koh Phangane, ale to som zatiaľ videl len hlavné mesto turistov, takže neviem ako je to v iných častiach ostrova.

Ďalší deň som dospával predošlú noc a asi okolo druhej som sa na skútri vybral hľadať nejaké jedlo, nakoniec som natrafil na celkom príjemnú restaurant, kde mali aj free wifi. Thajky tu rozprávali dosť dobrou angličtinou, čo bolo pre mňa príjemným prekvapením. Dal som si tu Curry fried chicken.

Večer sme sa vybrali do Fisherman’s Village. Nachádza sa vo vedľajšej dedinke a je to vlastne veľmi dlhá ulica s večerným marketom. Predáva sa tu hlavne jedlo, ale aj rôzne suveníry a v strede ulice bol aj zaujímavý program, kde partia 3 chlapíkov v takých červených “pyžamách” predvádzala rôzne umenia a triky napríklad s mečom, alebo sa triafali balónov ku ktorým boli otočený chrbtom a na balóny pozerali len cez malé zrkadielko a cez hadičku vyfúkli niečo ako kliniec. Predstavenie im však niekoľkokrát prekazilo počasie, trošku totiž spŕchlo a tak sme sa aj my museli neustále schovávať. Mali tu inak lacné koktejly, tak som si dal Mojito za 50B a na doma sme kúpili nejaký seafood na paličke a také údené bravčové rebierko. Ja som kúpil ešte nejaký suvenír na Slovensko a šli sme sa domov najesť. Večer, teda vlastne to bolo už ráno o jednej, sme sa opäť vybrali do mesta, mali sme sa tam stretnúť s ďalšou kamarátkou a jej priateľom z Paríža. Padli nejaké tequily a taktiež aj ja.

V sobotu bol na pláne veľký výlet okolo ostrova. Prvou zastávkou bol Grandfather & Grandmother Rock, čo sú skaly, ktoré sa podobajú na mužské a ženské pohlavné orgány. Proste haluze. K týmto skalám sa inak viaže aj príbeh. Kedysi vraj starší pár šiel na plavbu na more, no počas plavby prišla búrka a oni sa nevedeli dostať znovu na breh. Zomreli v mori a premenili sa na tieto skaly, aby sa na nich nikdy nezabudlo. A to sa veru nezabúda, urobili sme celkom haluzné zábery (viď foto), pričom sa ku mne potom pristavila skupina (myslím nemcov) a strašne sa rehotali a chceli vidieť fotku vo foťáku. Perfektne sme sa na nej všetci bavili a inšpirovali sme potom ďalších ľudí k podobným záberom. Sranda (a inak veľmi nádherné) miesto, ak ste na Samui určite si to choďte pozrieť. Tu som inak v jednom z priľahlých stánkov ochutnal aj thajský karamel s príjemnou kokosovou príchuťou, delikatesa.

Potom nasledovala zastávka v Kunaram Temple, kde sa nachádza mumifikované telo sediaceho mnícha so slnečnými okuliarmi. Viaže sa k nemu tento príbeh. Napriek tomu, že zomrel už pred vyše 30. rokmi, stále je na jeho hlave vidno vlasy. Slnečné okuliare má zas na sebe od doby, čo mu padli oči do hlavy. Pôsobí to inak celé dosť komicky. V tomto chráme som sa zastavil aj u budhistického mnícha, ktorý mi na pravú ruku uviazal náramok a pritom odriekal slová. Náramok je požehnaný mníchom a mal by mi priniesť šťastie v živote a ochranovať pred zlým. Taktiež sme tu vzdali úctu Budhovi, položili k nemu kvetiny a nalepili zlatý papierik na jeho sochu. Bolo to pre mňa opäť niečo nové a mal som z toho všetkého veľmi dobrý pocit.

Po chráme nasledovala návšteva vodopádu Na Muang 1. Spád vody je tu asi 15 metrov, neďaleko sa nachádzal aj vodopád Na Muang 2, kde je spád vody až 80m, ale úplne mi stačilo vidieť tento. Dalo sa tu inak aj vykúpať, túto možnosť využili hlavne malé thajské deti. Pri vodopáde je aj elephant trekking, takže som sa opäť pokochal pohľadom na slony, bolo tu jedno 8 ročné mláďa, ktoré bolo obvzlášť zábavné a hravé. Kúpili sme tu aj čipsy z durianu – toho slávneho ovocia, ktoré je na mnohých verejných miestach hneď vedľa tabuľky “no smoking” ako “no durian”. Má vraj dosť silný zápach (nečuchal som a kupovať si ho kvôli tomu nechcem), no čipsy z neho boli dobré a chutili mi.

Odtiaľto nasledovala návšteva ďaľších 2 chrámov – prvý z nich sa nachádza hneď pri mori, druhý kúsok odtiaľ na kopci odkiaľ bol pekný výhľad na okolité ostrovy pri Samui. V tejto chvíli už bolo neskutočné teplo a začínala prichádzať aj unáva a tak najbližšia cesta viedla na pláž na juhozápade ostrova. Medzitým nám však už dochádzalo palivo, tak sme zastavili pri jednom zo stánkov predávajúcich benzín vo flašiach, dotankovali sme a hor sa do vody.

Neskôr sa už ozýval hlad a tak sme vyrazili do prístavného mestečka Nathon, kde som si v reštaurácii hneď oproti moru pochutnal na vyprážanej rybe (thajci vedia robiť neskutočne chutné ryby, ktoré jednoducho milujem) a vyprážanom pikantnom papayovom šaláte s arašidami, čo bola ďalšia delikatesa, že wau! Po dobrom jedle sme sa zastavili na menšie nákupy darčeku pre kamoškinho kamaráta, ktorý mal mať večer narodeninovú párty. Pre seba som “musel” kúpiť takú bielu thajskú košelu, aby som na párty vyzeral nejak slušne. :D

Večer sa šlo teda na narodeninovú párty, ku chalanovi, ktorý je gay, len aby ste boli v obraze. (s týmto nemám problém, na Slovensku mám tiež kamarátov s inou orientáciou, sú to ľudia ako všetci ostatní). Takže som dorazil do domu, kde sa nachádzalo asi tak 20 thajcov a thajok a ja jediný človek zo západu. Všetci boli veľmi priateľskí, milí a pohostinní. Ako to je v Thajsku zvykom, vítali nás svojim úprimným “Sawasdee” a zloženými rukami, rovnako ako je ďalším zvykom všetci sedeli na zemi a rovnako na zemi sa aj jedlo. Nechýbalo kopec dobrého jedla a pitia. Boli tu inak rôzne skupinky ľudí, ktorí sa tiež navzájom nepoznali, niektorí hrali karty o nejaké drobné, iní jedli, pili, hrali sa na svojich tabletoch. Neskôr sa zhasli svetlá a nasledovalo spievanie Happy Birthday. Oslávenec ma neskôr ponúkol tortou (najprv sa pojedli ozdoby) a neskôr zvyšok. Neskôr prišlo samozrejme zo strany kamošov aj na nejaké tie žartíky o západniarskych “klobáskach” :D Každopádne dostal som jedinečnú možnosť nahliadnuť opäť bližšie do života lokálnych obyvateľov, čo je jedna z vecí, ktorú som vždy chcel zažiť. Klasický masový turista nemá šancu sa k takémuto niečomu dostať (a vlastne ani nechce) a preto je to pre mňa ďalšia vzácna skúsenosť.

Neďela bol môj posledný plný deň na Koh Samui. Navštívil som asi najväčší symbol ostrova z pohľadníc, fotografií a videí – chrám Big Buddha, kde sa na vrchu týči obrovská socha Budhu (má 12 metrov), ktorú vidno už z ďaleka. Tu som si aj zaklopal drevenou palicou na okolité zvony. Pofotil som ešte neďaleké sochu morskej panny pri mori ku ktorej sa viaže ďalšia historická legenda..

Keďže som chcel lepšie nahliadnuť do tajov thajskej kuchyne, nahovoril som kamarátku, aby sme miesto obedu v reštaurácii skúsili uvariť niečo doma. Tak sme sa vybrali na lokálny market, kde mali všetko možné aj nemožné od ovocia, zeleniny po ryby, rôzne iné morské potvory až hotové jedlá. My sme kúpili čerstvú rybu, ktorú nám teta predavačka pekne očistila, nakúpili sme kopec rôznej zeleniny z ktorej som polku aj tak nepoznal. Kúpili sme ešte nejaké ovocie, v sedmičke ľad a šlo sa variť. Celý proces varenia bol veľmi jednoduchý. Očistila sa zelenina, dala na wok a pridalo sa pár omáčok, takto vznikla príloha – výbroný šalát. Potom sa na woku urobila ryba – dusila sa s ďalšou špeciálnou zeleninou, medzitým sa varila ryža. Nakoniec sa urobila špeciálna pikantná zeleninová poleva z chilly a tuším z citrónovej trávy, ktorou sa neskôr poliala ryba. Celé to bolo veľmi rýchle, no základ je vedieť, čo s čím a ako skombinovať. Na obed bola pozvaná ešte ďalšia kamarátka, keďže jedla bolo naozaj dosť (a to som si najprvmyslel, že 1 ryba bude málo). Ďalšia výnimočná a chutná experience.

Popoludní sa vybehlo ešte na pláž. Bol to môj posledný deň a teda aj posledné kúpanie v mori v Thajsku. Boli sme na Chaweng beach, kde bolo prekvapivo v danú hodinu veľmi málo turistov a väčšinu ľudí na pláži tvorili thajci, ktorí si sem vyšli podebatiť s priateľmi a taktiež doniesli vyblázniť deti. Pekná pohodová atmosféra ako vždy a všade v Thajsku.

Toľko zážitky z Koh Samui, ostrova ktorý ma najprv zarazil, no neskôr po objavení jeho ďalších krás celkom zaujal. Nie je to už síce taká divočina ako Phangan, no dajú sa nájsť pekné, kľudné a zaujímavé miesta aj tu. Je len na každom z nás, po čom túži..

Prihlás sa na odber zaujímavých informácií e-mailom

* povinné polia
  • http://twitter.com/LukasVojt Lukas Vojt

    nejak casto ukazujes thumb up :D To dracie ovocie musela byt pecka, ak je to cerstvejsie ako kdekolvek v EU.

    • erikgyepes

      Nebolo zle, aj ked mam pocit, ze predavacka nevybrala uplne najlepsi kusok. Thumbs up, no ved bolo to vsetko super! :)

  • http://azia.markoff.biz/ Markoff

    fajn clanok i fotky, akurat mas asi nejaku poruchu fotaku ci CMS, vsade ti to drbe fotky pridavanim tienovanych rohov, myslel som si ze je to len nejaky hover efekt ale vyzera ze je to tam permanentne, je to zaujimave ked to clovek vidi u prvych 3 fotiek ale ked je to na kazdej jednej dost to kazi dojem

    • erikgyepes

      No hej, pouzival som na vsetkych fotkach ten isty efekt, nie vzdy to vyzera najlepsie a jasne, ze po case to zacne nudit.