depi.sk – svet očami Erika Gyepesa

Život na Phangane (7)

Na Phangane som už pomaly 2 týždne a to znamená, že sa môj pobyt na ostrove pomaly končí. Ten čas mi tu ubehol neskutočne rýchlo a priniesol mi kopec super zážitkov. Snažil som sa tu teda skôr žiť a menej som sa venoval blogu, preto aj zážitky, ktoré spíšem nebudú natoľko autentické ako keby ich spíšem okamžite ako som ich zažil, bude to skôr zbierka určitých momentov, ktoré si chcem poznačiť sám pre seba.

Život na ostrove je dosť odlišný ako vo veľkomeste ako je Bangkok. Je tu neskutočná príroda, ostrov je plný paliem, zelene. Cesty vedú skrz džunglu a nie všetky sú spevnené betónom. Mnohokrát cesta začína betónkou, no v strede džungle je prerušovaná prašnými cestami, ktoré sú navyše plné jám, ktoré vytvorila voda. Jazda džunglou je teda celkom dobrodružná, no zároveň je to niečo čo človeka dokáže príjemne ukludniť, no zároveň dostane rešpekt pred tou všetkou divočinou naokolo. Stačí sa započúvať do tých neskutočných zvukov, ktoré z nej znejú.

Pláže sú tu tiež nádherné. Všade je tu biely piesok (v Európe som za ním minulý rok cestoval do Kalábrie), čistota vody záleží pláž od pláže, niektoré sú udržiavané veľmi dobre, iné menej. Nechýbajú samozrejme kokosové palmy, proste krásna gýčová príroda ako na obrázkoch z katalógov.

Ako som už spomínal, nedávno som mal menší accident na skútri, kedy som stratil telefón. Bolo to cestou do Haad Rinu. Minulý týždeň som mal cestu opäť do Haad Rinu, kedy som sa vybral na pláž, kde sa každý mesiac koná FullMoon party. Cesta sa mi stala opäť osudnou. Bolo teplo, tak som si ako väčšina ľudí na skútroch nezobral prilbu. Po chvíli na ceste však zrazu začujem veľký hluk a pískanie a tam zrazu asi skupina 6-tich policajtov. Musel som teda zacvakať pokutu 200B. Je to akože kvôli bezpečnosti, no robia to inak len čisto kvôli profitu. Také veci ako alkohol, či nebodaj rýchlosť tu na ostrove vôbec neriešia. Je teda úplne bežné, že sa zastavíte na pivko a pokračujete ďalej v ceste. Každopádne treba dbať na bezpečnosť a nič nepreháňať.

Jeden deň (tuším to bolo akurát na moje narodeniny) boli Braňo s Basom trénovať kontrolu/manipuláciu s padákom. Obaja sa venujú veľmi zaujímavému športu – motorovému lietaniu s padákom (= paramotor). Braňo mi zavolal, či sa nejdem na nich pozrieť, tak som sa pridal. Vyšli sme si na pláž jedného z resortov, tam rozbalili vercajg a šlo sa na vec. Baso najprv zmeral smer a silu vetra pre približnú predstavu o aktuálnych podmienkach. Bolo to celkom fajn, niekedy sa chalanom podarilo aj mierne (tak 1.5M) vzlietnuť, no šlo len čisto o tréning, takže hlavné na čo sa sústredili bolo riadenie a manipulácia s padákom.

Každý deň som si tu inak vybehol na iné miesto na ostrove. Skúter mi dáva neskutočnú slobodu, len sa ráno pozriem na mape, kam by som mohol ísť a potom sa zoberiem a idem. Ostrov je malý a stratiť sa tu prakticky nedá. Treba mať len dostatok paliva. Pumpy sú inak hlavne tu v Thongsale, no všade po ceste nechýbajú stánky, kde sa v plastových flašiach predáva palivo. Nemusíte mať teda žiadne obavy, že by ste uviazli niekde v džungli, aj keď mne sa niečo podobné skoro stalo.

V nedeľu som sa s kamarátkou vybral na severovýchod ostrova do Thong Nai Pan Yai. Práve tadiaľ vedie cesta cez džunglu, ktorú som spomínal na začiatku, navyše cesta je ešte aj do kopca. Zrazu nám skúter začal ísť veľmi pomaly až nakoniec motor zhasol. Stále sa to opakovalo, tak sme zavolali do požičovne. Tí nám však poradili len 1 vec a to, aby sme skúter dopravili naspäť do Thongsaly. My sme však už boli v polke cesty. Skúter sa však po chvíľke rozbehol a my sme sa teda rozhodli pokračovať ďalej, veď nejak bolo, nejak bude. Úspešne sme dorazili, všetko v pohodičke.

Cestou naspäť do kopca sa nám to však stalo znovu, tentokrát však skúter totálne vypovedal a už ho nešlo ani naštartovať. Do zotmenia zostávala asi tak polhodinka a nás od Thongsaly delila dlhá cesta džunglou. Čo teraz? Boli sme našťastie na kopci, tak jediná možnosť bola skotúlať sa naspäť dolu do dediny a skúsiť nájsť nejaký servis. Tak sa aj stalo a zastavili sme hneď pri prvom predajcovi paliva, ktorý mal aj požičovňu skútrov a vyznal sa v nich. (predtým sme ešte dotankovali palivo, lebo sme boli akurát na hrane, tak že či problém nebude len v tom). Chlapík hneď skontroloval olej, ktorý bol totálne čierny. V požičovni ho teda dosť dlho nemenili a tak nový skúter, ktorý mal najazdených len 5200km bol v prdeli. Začali sme teda riešiť, čo ďalej s požičovňou. Nakoniec sa to vyriešilo tak, že pre nás (asi po hodinke čakania, bola už tma) prišla na pickupe trojica thajcov, naložili skúter a tak sme sa s nimi zviezli do Thongsaly. Ocitol som sa teda večer sám slovák medzi 4 thajcami uprostred džungle, cez ktorú maník celkom rýchlo uháňal. Už len tá samotná jazda bola žážitok za 100 bodov. Cestou mali inak všetci dobrú náladu, vtipkovali, ponúkali ma cigaretami a ako chlapi všade na svete, v meste zas okukávali ženy. Nakoniec som dostal nový skúter, dotankovali mi palivo (keďže som im nefunkčný skúter práve natankoval) a šiel som konečne domov a pak na menšiu párty, keďže Amp mala práve narodeniny.

Párty ostrov. Koh Phangan je ostrov, kde sa okrem FullMoon party, koná prakticky každý týždeň nejaká párty. Majú tu HalfMoon party, Pool party, WaterFall Party a čo ja viem čo ešte. Ja som sa v sobotu vybral na Jungle Experience. Ako už názov napovedá, jedná sa o party uprostred džungle. Vedie tam úzka prašná cesta a človek má pocit, že ide totálne zlým smerom, nie je takmer ani počuť hudbu, proste nič. Zrazu však plno ľudí, motoriek a taxíkov. Hrali tu rôzny DJ z Európy, house, tech, minimal a progressive. Uprostred party tečie skutočný potok cez ktorý vedie drevený most, predáva sa tu jedlo, nechýba body painting, biliard a množstvo ďalších vecí. Ja som kúpil bucket (vedro s alkoholom napr. redbull+vodka+ľad) a to čo bolo ďalej sa už ťažko opisuje, každopádne je to jedna z vecí, ktorú treba aspoň raz zažiť, hlavne keď ste tu.

Absolvoval som už inak aj nejakú tú thajskú masáž. Je to celkom fajn, len nie je veľmi príjemná ak máte spálenú pokožku od slnka. Inak je to fajn relax, hlavne na pláži. Premasírujú vám kompletne celé telo, vrátane uší. Pocvičia s vami a urobia rôzne smiešne polohy. Treba vyskúšať.

Navštívil som aj pár chrámov, najviac sa mi páčil čínsky chrám, ktorý sa nachádza vysoko na kopci a je odtiaľ pekný výhľad na okolie a more. V chrámoch som vzdal 2x úctu Budhovi a chystám sa ešte navštíviť cez víkend nejaký ten chrám na vedľajšom ostrove a možno pôjdem aj za mníchom, uvidíme.

Dnes som sa vydal ešte na môj posledný výlet v rámci Koh Phanganu. Ešte doma na Slovensku som pozeral dokument o Thajsku na webe Bushmanfilm a autori tohto dokumentu boli na pláži Than Sadet, ktorá patrí medzi najkrajšie na ostrove. Osobne som sa jej však troška vyhýbal pretože som na internete čítal rôzne historky o majiteľoch istého baru na tejto pláži, ktorý z ničoho nič robia rôzne problémy a dokonca sa vyhrážajú zákazníkom zbraňou. Nemohol som si to však nechať ujsť a tak som sa tam dnes napriek týmto historkám vydal. Dnes bolo síce pod mrakom a vyzeralo to, že každú chvíľu zaprší, cesta ešte k tomu viedla džunglou a totálne rozbitými cestami, takže bez nejakého predošlého skillu (ja som už nejaký za tie 2 týždne získal) tam veľmi neodporúčam ísť. Cestou som nestretal takmer žiadne autá/motorky, v duchu som si vravel, že som asi jediný blázon, ktorý sa na toto miesto vydal a tak trocha som váhal, či to predsalen neotočím. Neotočil som.

Po ceste som sa zastavil pri vodopáde (Thaan Sadet Waterfall), ktorý je veľmi blízko cesty a netreba teda robiť žiadny trek hlboko do lesa. Troška ma zamrzilo, že voda vo vodopáde nebola veľmi čistá, inak by sa tam dalo aj troška okúpať, urobil som si teda pár záberov a pobral som sa ďalej na pláž.

Than Sadet je nádherná malá pláž s výbornou možnosťou plávania. (čo je v tomto období tu na južnej časti ostrova prakticky nemožné). Na moje prekvapenie tu bolo aj zopár ľudí a tak sa moja predtucha, že som jediný blázon na okolí našťastie nepotvrdila. Boli tu väčšinou ľudia ubytovaní v bungalovoch na okolí. Potom ako som sa rozložil sa pri mne zastavila jedna slečna, ponúkala mi akési handmade náhrdelníky, vraj s frajerom ich tu kúsok odomňa predávajú, tak som povedal, že potom neskôr sa zastavím. (mal som v pláne kúpiť nejaké suveníry a toto sa mi zdalo ako výborná možnosť kúpiť niečo unikátne) Najprv som si však trochu zaplával a pretiahol svaly vo vode.

Neskôr som sa teda zastavil u daného páriku, ktorí mali rozostavené jednoduché kufríky so svojimi šperkami. Každý šperk mal svoj vlastný príbeh. Pochádzali totiž z rôznych vzácnych kamienkov, kostí, semiačok, mušiel, koralov a podobne z celého sveta. Mali tam kúsky z Indie, Brazílie, Thajska a iných krajín, ktoré spolu pocestovali. Boli veľmi zlatí tak sme trochu pokecali a nakoniec z nich vyšlo, že chalanisko je čech a ona španielka. Sú spolu už 8 rokov, spoznali sa na Kanárskych ostrovoch a vlastne celý ten čas čo sú spolu len cestujú po svete, živia sa predajom týchto handmade šperkov. Vraj z toho celkom v pohode vyžijú, žijú totiž veľmi jednoducho a veľa vecí k životu nepotrebujú. V Thajsku sú teraz 4. mesiac, predtým boli v Indii a o mesiac sa chcú presunúť do Japonska. Španielka vie už tiež celkom dobre po česky, on zase po španielsky. Veľmi sa mi páčilo ako sa navzájom dopĺňajú a ich životný príbeh je pre mňa ďalšou inšpiráciou a ukážkou toho, že to ide aj inak.

Kúpil som teda nejaké tie šperky, poradili mi ešte jednu pláž tu kúsok od tejto, no nemal som už čas tam zájsť, pretože som sa chcel ešte zastaviť v reštaurácii s výhliadkou v ktorej bol aj pár zo spomínaného dokumentu. Ukázali mi ako sa tam dostanem a tak som sa tam po množstve schodov dostal a to čo som uvidel bolo jednoducho: WOW. Dal som si tam pivo s orange curry a rice a vychutnával si ten krásny výhľad a svoj posledný deň na tomto krásnom mieste.

Zážitkov je plno, nie všetko sa dá opísať, veľa vecí a momentov treba proste zažiť. Môj pobyt na Phangane teda už končí a štvrtok podvečer sa presúvam na vedľajší ostrov – Koh Samui. Tam strávim víkend a budúci týždeň sa vyberiem opäť do Bangkoku a 24. mája v noci už letím domov. Neviem ako na tom budem v najbližších dňoch s pripojením na internet, zrejme nie práve najlepšie, takže možno je toto už jeden z posledných článkov a zvyšok napíšem až po návrate. Ale veď uvidíme.

Jednu vec však viem – Thajsko je krajina, ktorá ma dostala a pokiaľ to bude v mojich možnostiach, tak sa sem chcem čoskoro vrátiť. Zistil som totiž jednu vec – mesiac je naozaj strašne krátka doba. Čas mi tu plynie neskutočne rýchlo, dni sa mi tu zdajú krátke, no za zážitkov je naopak mnoho. Nechápem ľudí, ktorí sa sem vyberú na dovolenku na 2 týždne, veď to sú len vyhodené peniaze. To môžu zostať rovno doma, alebo navštíviť nejakú európsku dovolenkovú destináciu. Ak chce niekto spoznať krajinu, ľudí, kultúru, musí tu proste stráviť určitý čas, no je to nebezpečné, pretože návrat do “starých kolají” bude potom bolestivý.

Song pro dnešek

Prihlás sa na odber zaujímavých informácií e-mailom

* povinné polia
  • Alias30

    Serus. Mozem sa spytat kolko Ta vysiel ten barak ( prenajatie  ) na dva tyzdne ? A v akej casti Phanganu to bolo ?

    • erikgyepes

      Ahoj, dom bol v Thongsale a na 2 tyzdne vysiel so zlavou 7k bahtov.

      • Alias30

        Tak to je fajn 180 eur zhruba… bol si v high season ? Tak to si byval nedaleko Brana pravdepodobne.

        • Alias30

          Kolko si tam dokopy minul za mesiac. Neratajuc letenku ? Strava, moto, ubytko , party atd.

          • erikgyepes

            Hodil som ti to do mailu. :)