depi.sk – svet očami Erika Gyepesa

Príchod na Koh Phangan a môj nový dom (5)

Cesta z Bangkoku trvala celú noc. Zadné sedadlo som zdieľal s perskou mačkou, ktorej akosi nestačilo byť na zemi a musela byť stále pri mne. Do Surat Thani sme dorazili okolo 7-mej ráno. Braňo najprv vybavil nejaké veci na imigračnom a ja s mačkou som čakal, lepšie povedané spal v aute. V Surat Thani sme sa ubytovali v My Place Hotel a to všetci v jednej izbe. Šlo nám len o prespatie na pár hodín, aby sme potom mohli pokračovať v ceste na Koh Phangan, ktorý je odtiaľto už len kúsok.

Po takých 3-4 hodinkách som sa prebral na izbe sám na Braňov telefonát, že mám zísť dolu a ideme pokračovať v ceste. On medzitým s Amp behol s malou mačičkou k veterinárovi. Nasledovala cesta do prístavu Don Sak, kde nám o 4-tej šiel trajekt na môj vysnívaný Koh Phangan. Mali sme ešte asi tak polhodinku do odchodu tak som kúpil nejaké jedlo a pitie. Po nastúpení na trajekt nás čakala asi 3 hodinová cesta po mori. Tú sme s Braňom trávili popíjaním pivka a pokecom o rôznych veciach, o živote, budúcnosti a tak.

Keď sa už v pozadí ukazoval Koh Phangan vstal som zo sedačky a šiel k okraju lode pozerať sa ako sa ostrov približuje. Bolo to niečo neuveriteľné. Bola to presne tá chvíľa, kedy sa sen, vysnívaný niekde doma v izbe stával skutočnosťou. Akurát zapadalo slnko a naskytol sa mi tak zároveň pekný západ slnka nad morom. Vnútorne som sa cítil inak dosť pod psa a kašľal som, keďže v aute bola celú noc pustená klíma, no tento moment vniesol do mňa toľkú energiu, že som razom, aspoň na chvíľu, vyzdravel.

This is it: Koh Phangan

Neďaleký ostrov pri Phangane

Keď sme dorazili na ostrov bola už skoro tma. Naša prvá cesta na ostrove viedla k Baso-vmu domu, čo je chalanisko, ktorý býva na Phangane asi 3 roky, mal tu teraz pol roka aj priateľku zo Slovenska. V “rezorte”, kde býva Baso sa o 1 dom ďalej nachádza aj môj dom, takže sme prakticky susedia. Nebol však ešte pripravený a preto som šiel prvú noc spať do Braňovho domu. Ten je cez ulicu na druhej strane asi 100 metrov od nás. Má tu asi najväčší a najlepší dom v okolí a nechýba mu ani hosťovská izba v ktorej som strávil moju prvú noc na ostrove. Večer sme behli ešte na rýchlu večeru a u Braňa som sa po dlhej dobe konečne dostal k normálnemu netu tak som sa skontaktoval troška s domovom a prebehol maily.

Moje prvé jedlo na Phangane - Pad thai so sea foodom

Na druhý deň mi Braňo urobil rýchlokurz šoférovania na skútri. Vlastne mi len ukázal ako ho naštartujem, ako zabrdzím a hneď ma poslal na koliečko po okolí. Napriek tomu, že som na skútri sedel prakticky prvýkrát (shame on me), to bolo úplne jednoduché a šlo to všetko celé samo, automatika robí svoje. Prvé 2-3 dni som teda jazdil na Braňovej Yamahe.

Neskôr mi dal Braňo bojovú úlohu. Keďže mu došlo lepidlo, ktorou práve lepil svoju harpúnu (chodí sa potápať a loviť ryby), tak som šiel zháňať lepidlo po meste, ktoré som ešte vôbec nepoznal. Urobil som si teda pre istotu fotku daného lepidla a hľadal obchod, kde by ho mohli mať. Misiu som po pár minútach úspešne splnil, tesne pred tým ako sa schyľovalo k menšej búrke.

Večer som už mal mať ako tak pripravený dom, ešte tu mali síce veci ľudia čo tu bývali predo mnou a nebol urobený kompletný cleaning, ale posteľné prádlo a kúpeľňa už bola pripravená a to mi prakticky stačilo. Tento večer som už teda trávil vo svojom vlastnom dome, ktorý som si zatiaľ rentol na 2 týždne. (možno to ešte o 2-3 dni predĺžim, uvidíme). Má veľkú terasu, spáľňu, kúpeľňu, samostatnú plne vybavenú kuchynku do ktorej sa pristupuje z vonku cez terasu. V izbe mám veľký stropný ventilátor, klimatizáciu, káblovú televíziu (televízor som ešte ani nezapol). Každých 4-5 dní mi ho prídu upratať, vymenia posteľné prádlo, vynesú smeti, starajú sa mi tu o záhradku. Proste nemusím riešiť veci, ktoré ma nebavia a môžem sa sústrediť na život.

Môj dom na Koh Phangane

Terasa pri spálni

Spálňa

Oddelená a jednoduchá, no zato celkom slušne vybavená kuchynka

Ďalšia časť terasy, pri kuchyni

Pohľad z boku, záhradka a príchodová cesta k domu

Výhľad z terasy

Ráno som sa zobudil na akési hlasy, pozrel som von a vonku stála Vicky (majiteľka domu) a dvojica s malým dieťaťom. Rýchlo som sa obliekol a šiel som ich privítať. Bol to párik, ktorý tu býval predomnou – Richard z Maďarska a Dáša z Ruska a ich 3 ročná dcéra, ktorej meno som už zabudol. Sťahujú sa o kúsok ďalej, pretože posledné dni sa tu koná festival a tak ich dcéra v noci nevie spať. Trošku sme pokecali a s Richardom sme prevetrali maďarčinu. Vraj nebol doma už 5 rokov, pred Thajskom žil v Holandsku a potom vo Veľkej Británii, maďarčinu teda už dosť dlho nevyužil. Doma mu zostala len rodina a prakticky žiadny priatelia, človek takto zistí, ktorí sú naozaj tí skutoční priatelia. Celkom zaujímavé to má aj ich malinká, inak celkom milá, dcérka. Narodila sa v Thajsku a v živote nevidela sneh. (čo je vzhľadom k pôvodu svojich rodičov celkom paradox). Vždy keď vidí rozprávku alebo film, kde je sneh myslí si, že je to piesok. Takisto má dosť pomiešané aj jazyky. Rodičia ju učia angličtinu a Richard troška aj maďarčinu, no keď začala chodiť do škôlky, došla domov a začala na nich hovoriť po thajsky. Má v tom teda chúďa celkom dobrý mišung, ale zas získava zaujímavé skúsenosti už od malička.

Keď sa Richard s Dášou odsťahovali vybral som sa do mesta na obed. Ako nováčik som samozrejme vybral tú najotrasnejšiu reštauráciu hneď v prístave a s najvyššími cenami, poučil som sa a odteraz chodím už len výhradne do 100% thajských kuchýň, najlepšie sú tie, ktoré sú zastrčené niekde v uličke a turista o nich nemá ani páru. O thajskom jedle napíšem ešte viac nabudúce.

Na ďalší deň som si šiel požičať svoj vlastný skúter. Keď si tu chcete požičať skúter, tak požičovňa od vás chce do zálohy pas (takto to funguje aj v Európe), čo by nebolo nič zvláštne, keby som si ho nezabudol. Tak som šiel na otočku domov po pas. Skúter mi požičali za 2000B na 2 týždne, čo je myslím celkom v pohode cena. Šiel som teda domov a tešil sa z nového vozidielka.

Môj skúter, zaparkovaný pod domom

Keďže som už mal kde bývať a mal na čom jazdiť rozhodol som sa, že poobede vybehnem troška pozrieť ostrov. Vybral som sa smerom do Haad Rinu, čo je miesto, kde sa koná každý mesiac za splnu mesiaca najväčšia párty na pláži v Thajsku – FullMoon Party. V špičke sem príde 20 tisíc ľudí len kvôli tejto párty. Tá sa mala konať práve tento deň, tak som šiel omrknúť ako prebiehajú prípravy. Cesta viedla cez množstvo kopcov a zákrut a dalo by sa teda povedať, že na začiatočníka to bolo celkom náročné, no vedie tam betónka, takže to bolo celkom v pohode. Poobzeral som sa troška po okolí, šiel na pláž, kde akurát chodili pickupy s veľkými reprákmi. Tu bolo zatiaľ všetko v pohode.

Výhliadka cestou na Haad Rin

Cesta naspäť však už nebola taká ružová. Ako som šiel do kopca zacítil som ako mi zrazu vypadol z vrecka kraťasov môj telefón. Mal som totiž pri sebe 2 telefóny – nový iPhone so slovenským číslom a môj starý 2G s thajskou SIM kartou. Vo vrecku som skutočne v rýchlosti nahmatal len jeden telefón, rýchly pohľad dozadu a fakt som videl môj telefón vypadnutý na ceste. Chcel som teda zastaviť, len ako začiatočník som si neuvedomil, že som na kopci, na dosť prudkom kopci. Skúter som teda neudržal a potom ako som zastavil padol na mňa. V tejto chvíli mi prebehlo hlavou všetko možné, je to jedna z chvíľ, kedy sa pred vami prehrá polka života. Bol som rozsypaný na zemi, vypadol mi aj druhý telefón, bol som bez šlapky a krvácala mi noha. Fuck, shit happens. O pár sekúnd zastavil pri mne týpek, ktorý mi chcel pomôcť, no bol tiež na skútri. Nevedel ho ani on stabilne zastaviť až sa mu nakoniec tiež zdrbal a boli sme tam tak už vykotení dvaja. Už mi bolo do smiechu. Po chvíľke k nám dobehla partia asi 4-ch angličanov, ktorí nás tam pozbierali. Ja som mal však v hlave stále môj telefón a kým mi dvíhali skúter šiel som hneď dolu kopcom hľadať mobil. Už som ho tam však nevidel. Šiel som teda ku skútru a zobral som ho hore na kopec na rovinku. Ja som sa znovu vrátil dolu a hľadal som mobil, na jednej strane, na druhej. Prešiel som sa aj skútrom znova, no nebol nikde. Šlo našťastie o môj starý iPhone s thajským číslom, tak som si povedal, že sral to pes a pri opätovnom pohľade na nohu a neskôr aj na lakeť som zistil, že je ten najvyšší čas ísť domov a rany rýchlo ošetriť.

Oznámil som skutočnosť Braňovi a on ma hneď zavolal k sebe, aby sme to pozreli, vyzedinfikoval som to alkoholom a betadínom. Ako som tam sedel a ošetroval sa, zrazu dobehla partia slovákov, ktorý sú tu teraz tiež na dovolenke, že sa práve vydrbali na skútri. Ja už len újeby, že čo je to dnes za deň. Vyzeralo dokonca, že dopadli o kúsok horšie, čo sa škrabancov týka, ale inak našťastie tiež v pohode. Tak to tu žiaľ chodí, štatistika je asi taká, že každý druhý tu má na motorke nehodu a škrabance, ktoré im nehody spôsobia sa ľudovo nazývajú “Phangan Tattoo”. Treba si však fakt dávať pozor, pretože sú tu úplne iné baktérie a v tomto teplom a vlhkom počasí sa aj rany hoja ťažšie. Dosť zle dopadol Robo, ktorý bol s nami v Bangkoku, tiež mal takýto škrabanec, zapálilo sa mu to a neskôr skončil v nemocnici, tam zas dostal reakciu na antibiotiká, proste celé zle. Ani sprchovanie v tejto vode čo tu je nie je na rany moc dobré. Takže aj takéto sú nástrahy Phanganu. Čo sa inak týka skútra, ten utrpel tiež menšie škrabance, takže sa teším na výsledné zúčtovanie. Nemalo by to byť však brutálne veľa, keďže ide fakt len o maličkosti, ako mi to aj Braňo potvrdil.

Jedna z pláží v Haad Rin-e

Takže takto si tu zatiaľ nejak žijem. Medzitým bolo niekoľko párty – Baso mal narodeniny a urobil nám u Braňa skvelé steaky, ja som mal narodeniny atď. Snažím sa teraz hlavne každý deň vybehnúť na nejaké nové miesto a spoznávať ostrov. Z toho mám už tiež zopár zážitkov a hlavne fotografií, takže čoskoro snáď bude aj ďalší článok. Je tu však stále čo robiť a spoznávať a zároveň veľké teplo a človeku sa nechce tak robiť ako doma. To platí aj o písaní. Najlepšie sa mi, ale riešia veci hneď ráno po sprche, potom doobeda behám kade-tade a články píšem väčšinou večer. No nič, idem dať sprchu a povoziť sa nočným Phanganom. Stay tuned.

Basove narodeniny, pochutnávame si na výborných steakoch, ktoré nám pripravil

Prihlás sa na odber zaujímavých informácií e-mailom

* povinné polia
  • 2ge

    Pekne napisane. Dcerka sa vola Jasmine a nie je to betamine, ale betadine. Dalsia mala nepresnost, tie skrabance na motorke, to je jedno ake su, oni to zuctuju ako nove. Ta motorka je pozicana u znamej, ktora by mala dat realne ceny za nahradne diely a nie 3-krat predrazene, ako to bezne robia. Inac fajn citanie, musim to zdielat :)

    • erikgyepes

      Brano, diky za doplnenie :-)

  • http://twitter.com/LukasVojt Lukas Vojt

    Ten house ta kolko stoji?

    • erikgyepes

      Vec dohody, ja tu mam vdaka znamym o nieco lepsiu cenu, za 2 tyzdne som dal 7000B.

  • Lukáš Prelovský

    Barák pecka , výhlad super . Už len skvelý ludia okolo a není očom … Vyzerá to viac než dobre .. len tak dalej takéto blogposty…

  • http://www.facebook.com/people/Ladislav-Gyepes/1664994093 Ladislav Gyepes

    Super miesto. 
    Davaj si na seba pozor nie ze dojdes cely dolamany.

  • http://alian.info Fero Volar

    To byvanie je brutal

  • Pingback: Video: Jazda džunglou na ostrove Koh Phangan - depi.sk()

  • Pingback: Prvý týždeň iného života - depi.sk()

  • Pingback: Ako prežiť Full Moon Party - depi.sk()