depi.sk – svet očami Erika Gyepesa

Bangkok (4)

Do Bangkoku sme dorazili v sobotu 28.4. popoludní. Toto mesto je neskutočné. Hodinové zápchy sú tu úplne bežné. Čo i len obísť hotel z jednej strany do druhej môže trvať veľmi dlho, pretože v centre sú väčšinou jednosmerky, do toho zápchy a sedíte v aute celú večnosť. Teraz sa len smejem, aký sme my na Slovensku nervózny už len keď treba postáť na 5 minút. Tu sa to vôbec nerieši, pohodička, všetko má svoj čas. Naša prvá cesta viedla smerom na letisko Suvarnabhumi, kde som pristál pred 2 dňami aj ja. Boli sme tu vyzdvihnúť Roba a Simonu, ktorý práve prileteli z Phuketu. Vraj je tam dosť zlé počasie a bolo tam aj zemetrasnie. Cestujú po Thajsku už 3. týždeň a ich cestovanie sa o pár dní končí.

Ubytovali sme sa v Baiyoke Suite Hotel, čo je mrakodrap hneď oproti najvyššej budove Thajska. Hotel je už síce zastaralejší (pripadám si ako z filmu Sám doma 2), no za to je tu prakticky všetko, čo treba. A cena na naše pomery fakt dobrá, nejakých 1200B. Navyše je to cena za izbu a nie za osoby. Keď som tu nebol, boli mi tu aj upratať a doplnili vodu, vymenili uteráky atď., mal som troška obavy o svoje veci, ale vyzerá, že všetko zostalo na svojom mieste.

Najvyššia budova v Thajsku - Baiyoke Tower II

Baiyoke Suite Hotel - býval som na 33. poschodí

Moja izba v Baiyoke Suite Hotel

Výhľad z hotelovej izby na Bangkok

Ráno na ulici pod hotelom

Podvečer som vybehol von pozrieť troška okolie a kúpiť niečo na jedenie. V 7/11 (Seven Eleven) som kúpil také 2 koláčiky. Jeden bol s double párkom vo vnútri, druhý syrovo-mäsový. Stáli tuším 18 a 20B. 7/11 je inak sieť potravín, ktorá je na každom rohu a je tu veľmi populárna. Umožňuje si tu jedlo aj pripraviť, zohriať, ak si kúpite pivo/nápoj hneď vám ho aj otvoria a strčia do flašky slamku, tovar hneď zabalia do tašky. Proste skvelý servis a ceny paráda. Minule som napríklad kúpil nejaké žuvačky za 5B alebo fľaškový redbull (u nás taký myslím ani nie je) tu stojí 10B. Zobral som si ešte na pitie nejaký kvázi džús a akýsi zelený čaj s príchuťou obilia.

Ulica neďaleko hotela

Po 7/11 som ešte pobehal stánky po vonku. Pri jednom ma predavačka schmatla za ruku a ťahala, že má pre mňa nejakú super vec. Predávala nejaké zrkadlá na stôl a rôzne také prkotinky. Tak sme sa troška ponaťahovali a šiel som ďalej. Kúpil som si na ulici nakrájaný vychladený melón (majú ho už vopred ošúpaný a nakrájaný na mesiačiky a potom keď si niečo vyberiete tak to ešte nakrájajú na menšie kúsky, hodia do sáčku a dajú vám k tomu špajdlu). Zobral som ešte aj ananás, ten mi tu výnimočne veľmi chutí. Je neskutočne sladký, šťavnatý a vychladený v tomto počasí chutí skvele.

Zvyšok večera som trávil na hoteli oddychovaním a písaním článkov na blog. V tom neskôr dorazil Braňo s Amp z Chatuchak weekend marketu. Kúpili si tam nového miláčika – malú 2 týždňovú perskú mačičku. Tak sme sa s ňou troška hrali a odteraz chodí všade s nami. Na tomto hoteli inak mačky nie sú povolené, tak to býva niekedy celkom zábava, keď ju pašujeme cez výťah. Pri výťahu je taktiež veľakrát človek, ktorý tam pomáha návštevníkom a keď mačka začne mňaukať tak majú všetci nechápavé pohľady.

Eli, 2 týždňová perská mačička

Na druhý deň bol hlavným programom dňa Ancient City. Je to obrovský areál (chodí tam autobus, je možné požičať si také malé golfové autíčko, my sme boli na Braňovom) a nachádzajú sa tam pamiatky z celého Thajska v miniatúrach. Sú naozaj dôveryhodné a je to dobre urobené. Sú tam rôzne chrámy a domčeky, všade sa dá samozrejme vojsť, len sa treba väčšinou vyzuť (v Thajsku sa všade vyzúva pred vstupom do domu, aj do niektorých obchodov). Urobil som kopec krásnych fotiek, takže neskôr ich určite zverejním. Tu sme strávili dobré 2-3 hodinky a neskôr sme sa presunuli do okrajovej časti Bangkoku na obed a menšie nákupy v Big C. Robo a Simona chceli kúpiť nejaké lokálne potraviny a korenia, aby si mohli tunajšiu kuchyňu dopriať aj u nás na Slovensku. Amp im teda pomáhala vybrať tie správne ingrediencie do jedál.

V jednom z chrámov v Ancient City

Chrám v Ancient City

Sediaci Budha

Braňo nám chalanom poradil nejaké špecialitky z regál drogérie. Jednou z nich je ochladzujúci púder, ktorým sa treba napúdrovať po sprche. Od kedy som to kúpil, tak to používam každý deň a je to fakt super. Má takú mentolovú vôňu a tak potom celé telo príjemne vonia a pocitovo chladí, v tomto počasí super vecička. Ďalším Braňovým typom bola zubná pasta, s celkom zaujímavou príchuťou, takže odteraz aj umývanie zubov je zážitok.

Potom nás čakal večer v Bangkoku. Najprv sme sa taxíkom odviezli do reštaurácie Thip Sa Mai, kde robia najlepšie Pad Thai (robia asi 7 druhov) v Bangkoku, ak nie v celom Thajsku. Reštaurácia funguje už okolo 40 rokov a keď ju otvorili tak Pad Thai tu stálo 1.5B. V reštaurácii varili už aj pre thajského kráľa a kráľovnú. Znie to teda dosť pompézne, pritom je to klasická thajská reštaurácia na ulici zastrčená niekde v totálnej prdeli. Jedlo varia rovno vonku a samotné varenie je skutočný zážitok.

Najlepšie Pad Thai čo existuje

Napapaní sme sa presunuli na asi najznámejšiu ulicu v Bangkoku, hlavne pre backpackerov – Khao San Road. Ulicu určite preslávil hlavne film Pláž s Leonardom Dicapriom (skvelá namotávka na Thajsko a cestovanie), ktorého dej začal na tejo ulici. Je tu teda podľa očakávaní plno mladých ľudí z celého sveta, veľa úsmevov, služieb a zábavy. Urobia vám tu napríklad akýkoľvek preukaz od vodičáka po ISIC, vysokoškolské diplomy atď. Nedalo mi a dal som si aj tunajšiu špecialitku – vyprážané kobylky. Toto je proste jedna z vecí, čo som chcel v Thajsku skúsiť. Za 20B mi nabrali asi do pol sáčika plno kobyliek, posypali nejakým korením, zatriasli sáčkom a bolo. Najprv som síce neveril, že to fakt zjem, ale je to delikatesa.

Legendárny Khao San Road

Tu vám urobia akýkoľvek preukaz

Pred zjedením prvej kobylky v živote

Keď som sa najedol kobyliek zobrali sme ďaľší taxík a išli sme na neskutočné miesto – Saxophone Pub. Príjemný jazzový/bluesový klub, kde hrá živá hudba. Chytili sme akurát VIP miesta priamo pred kapelou od ktorej sme boli asi 1 meter, proste nádhera. Ide o naozaj top podnik, čo vidno aj na cenách, ale ten žážitok, ktorý vám ponúkne je neskutočný. Najprv hrala predkapela také známe pohodové vecičky, neskôr prišla na scénu hlavná kapela, vraj jedna z najlepších a to som nechápal, to treba zažiť. Neskutočná energia, feeling, pohoda. Porobil som aj nejaké videá, ale s týmto uploadom, čo tu mám si ich nechám na neskôr.

Saxophone Pub

Ďalší deň som dlho dospával a nič zvláštne sa neudialo, boli sme troška na nákupoch v MBK Center, čo je obrovské nákupné centrum, kde stratiť je sa to najjednoduchšie. Tu som si kúpil aj nový obal na iPhone, keďže na tom súčasnom (EasySwitch Colors s jelly buttonom) sa mi stále samovoľne vo vrecku zapínal voice control. Puzdro stálo 180B, ktoré som zjednal na 150.

Ulica medzi MBK Center a Siam Paragon

Večer som potom trávil opäť pobehaním okolia hotela. Zistil som, že sa nachádza v nejakej indicko-arabskej štvrti, súdiac podľa reštaurácií a lokálnych ľudí. Kúpil som opäť niečo na jedenie a noc som trávil pozeraním thajskej hudobnej stanice POP. Zaujímave ako sú tu rozšírene viacpočetné skupiny, či už sú to chlapčenské/dievčenské alebo miešané v rebríčkoch bolo naozaj veľmi málo sólo spevákov. Proste samé skupiny s choreografiami na štýl Spice Girls a Backstreet Boys.

Ďalší deň bol tiež určený na nákupy, bol to posledný deň v Thajsku pre Roba a Simonu a tak sme boli v centre Siam Paragon, čo je nóbl obchodné centrum, kde nechýbajú značky ako Prada, Versace, Lacoste, Zara a podobné top značky. Tu sme zaparkovali prakticky len auto. Dole bolo VIP parkovisko, kde stáli samé Ferrari, Lamborghiny a podobné kúsky. My sme sa museli trepať ale na 3. poschodie a parkovali sme vlastne pred zaparkovanými autami. Funguje to tu tak, že sa nezatiahne ručná brzda a potom sa autá jednoducho podľa potreby posúvajú.

Zo Siamu sme sa potom presunuli znovu do MBK Center, kde sme boli v sushi reštaurácii all you can eat. Ďaľší super zážitok. Jedlo tu chodilo na páse dokola po celej reštike na tanieroch a my sme si proste nakladali, čo sa nám páčilo. V strede stola je potom diera s hrncom, kde sa jedlo varí. Boli tu potom aj také kvázi švédske stoly, kde boli už aj hotové jedlá, rôzne omáčky wasabi atď. Nechýbala bohatá ponuka nápojov a dokonca aj zmrzlina – napríklad zo zeleného čaju (pochúťka). Z vody v ktorej sa varili jedlá neskôr vznikla polievka, vlastne 2, pretože tam boli oddelené nádoby. Limit na jedenie bol 1 hodina 15 minút, čo bohate stačí. Plní sme boli už asi po 20. minútach.

Jedlo na páse v sushi reštaurácii

Sushi od výmyslu sveta, hore hrniec zabudovaný do stola

Po jedle sme šli späť do Siam Paragon, kde som ja s Robom a Simonou navštívil Ocean World, tj. akvárium s morskými rybami. Videl som tu také ryby o akých sa mi v živote ani nesnívalo. Jednou z nich bola napríklad ryba Humphead. Nechýbali tu samozrejme obrie kraby, žraloky, morské koníky, elektrizujúce ryby, či medúzy. Zaujímavá bola aj sekcia, kde sa dalo dotknúť rôznych živých hviezdic. Tak som si jednu chytil do ruky a pohral sa s ňou.

Obrý krab v Ocean World

Humphead, tak táto ryba mi otvorila ústa

Žraločiky

Po Ocean Worlde sme šli na najvyššie poschodie Siam Paragonu, kde sa nachádzajú rôzne Entertaiment záležitosti ako kiná, posilka, nechýbal Starbucks či bowling. Naším cieľom bol práve bowling. Ešte cestou zo sushi sme vonku v meste kúpili ponožky, pretože v bowlingu ich požičiavajú draho a zaplatili sme si mrte hier. R a S mali čas do pol tretej, kedy im letelo lietadlo. My sme zas na druhej strane čakali do večera, kedy sme mali v pláne opustiť Bangkok. Bowling centrum úplne super – skvelé ozvučenie, dobré jedlo, objednali sme veľký tower s pivom, čo je niekoľko litrová nádoba z ktorej si čapujete sami. No tu nám čašníci položili tower mimo stola a akonáhle nám došlo pivo v pohári tak nám dočapovali. Opäť služby, čo potešia. Čo sa týka inak samotného bowlingu, tak ten mi teda moc nešiel, hlavne s pribúdajúcimi towermi to šlo dole vodou, no zábava bola aj tak.

Entertainment poschodie v Siam Paragon

Bowling v Siam Paragon

Prišla noc a my sme sa pomaly rozlúčili s Robom a Simonou, nás čakala asi 700km dlhá cesta z Bangkoku do Surat Thani. Ale to je už ďalší príbeh.

Prihlás sa na odber zaujímavých informácií e-mailom

* povinné polia
  • http://www.facebook.com/people/Ladislav-Gyepes/1664994093 Ladislav Gyepes

    Vsetko najlepsie k narodeninam.

  • Pingback: Sám v Bangkoku (10) - depi.sk()