depi.sk – svet očami Erika Gyepesa

Odlet a prvý deň v Thajsku (2)

Poznámky na úvod: lietadlom som letel prvýkrát, tak odstavce o odlete kľudne preskočte. Tento článok píšem tiež reverzne (o druhom dni som napísal skôr, kým to bolo všetko čerstvo v pamäti, tento píšem až dnes, uverejňovať budem samozrejme chronologicky). Fotky doplním asi priebežne neskôr, keďže mám len provizórne/pomalé pripojenie. Koniec hlásenia, enjoy!

Odlet som mal v stredu 25.4. z Budapeštianskeho letiska. Na letisku prebiehalo všetko v poriadku a podľa plánov, všetky časy sedeli prakticky na minútu. Proste Európa. Krátko po tom ako sme zvlietli nás sprevádzali dosť časté turbulencie a ukľudnilo sa to asi až po hodinke, kedy nás začali letušky konečne obsluhovať. Najprv každému podali horúcu handričku na utretie rúk a následne sa podával obed. To mi prišlo okolo 18-tej večer celkom vtipné, ale cez deň som bohviečo nejedol takže to padlo vhod. Menu bolo celkom pestré obsahovalo zhruba tieto veci: zeleninový šalát zo syrom, kura s hríbovou omáčkou, vodu, balenú pramenitú vodu, pomarančový džús, žemličku + maslo/syr (Veselá krava), muffinku, mini Mars tyčinku a keksík. Bolo možné dať si aj alkoholické nápoje ako pivo, víno, whiskey atď. Každé sedadlo bolo vybavené dotykovým LCD displejom, ktoré obsahovalo multimediálne centrum – filmy, seriály/dokumenty, hudbu, hry, živé pohľady na aktuálnu polohu lietadla na mape a podobné halušky. Ja som si pozrel film The Descendants (tak nejak), ale priznám sa, že som ho moc nevnímal. O to viac som sa však bavil na Futurame, škoda, že ale bola v ponuke len 1 časť. Ako sme sa už blížili k medzipristátiu, pozrel som si ešte krátky dokument o štáte Qatar, keďže som tam mal o pár minútiek pristáť, tak nech mám aspoň akú takú predstavu, kde to vlastne som. Ale samotný Qatar nak nič moc, je tam len samá púšť. Je tam však jedna prírodná zaujímavosť, je to jedno z mála miest na svete, kde sa priamo púšť stretáva s morom, tj. idete si len tak po púšti a zrazu more. Pecka, nie?

Obed v lietadle

Qatarské letisko

Boeing 777-300ER (Doha - Bangkok)

Raňajky v lietadle

Prestup v Qatare prebiehal tiež hladko. Qatar Airways to má dosť dobre zorganizované. Hneď po výstupe z lietadla nás čakal autobus, ktorý postupne zastavoval na zastávkach podľa toho, či Qatar je vaša final destination, alebo ide len o prestup. Mapku zastávok dokonca máte na obale čo bol k letenkám a je to značené ešte aj farebne, takže nie je možné sa tam stratiť. Letisko je však obrovské, cesta autobusom trvala snáď aj 10 minút. Bola už inak noc, krátko pred polnocou a vonku bolo príjemne teplo, tak akurát. V Qatare je už inak všetko písané arabčinou + samozrejme angličtinou, takže po Európe prvý závan akejsi exotiky. Inak tu neni o čom, na letisku som čakal asi 3/4 hodiny, kým otvorili boarding, no potom sme ešte čakali dosť dlho kým prišiel autobus a zobral nás pri lietadlo.

V lietadle mi už miesto veselo obsadil usmievajúci sa ázijčan. Mal som totiž rezerváciu v uličke, ale koniec koncov pri okne sedím aj tak radšej a nakoniec kvôli hrozne silnej klíme som bol tomu aj rád. Ázijčan bol zhodou okolností thajec. Takže som bol hneď potešený, že mám tú česť si pokecať s človekom z mojej vysnívanej krajiny. Bol to robotník, ktorý cestoval už 3 dni ani neviem odkiaľ (thajská angličtina je pre mňa niekedy nie celkom zrozumiteľná) a vraj tie 3 dni vôbec nespal, napriek tomu bol čulý a veselý. Taký príjemný fasa chlapík. Pred nami sedela taktiež thajka, ktorú chlapík poznal a tak s ňou trocha kecal predtým než sa usadila. Keď neskôr odišla na WC povedal mi, že pracuje ako letuška a teraz ide akurát domov, tak preto ju pozná. Let teda ubiehal celkom príjemne až na to keď sa môj milý spolusediaci vyzul a sadol si do sedu lotosového kvetu. Vtedy som dostal menšiu šlehu do nosa z jeho 3 dňových ponožiek. A keď začal bosý behať po lietadle, bolo z toho cítiť už strašnú pohodu a o to viac som sa začal tešiť na pristátie.

Klíma v lietadle však bola na mňa príliš silná aj napriek tomu, že som sa zakryl dekou a neskôr som si rozbalil aj deku, ktorá bola na strednom sedadle, kde nikto nesedel. Proste som celú cestu mrzol a už som cítil ako mám hrdlo v prdeli a celá predstava môjho pohodového výletu sa zrazu vytratila. Dávkoval som sa tabletkami a od letušiek som vyšomral niekoľko horúcich čajov, nebolo mi najlepšie. Nevedel som ani poriadne zaspať, zdriemol som si možno len tak námatkovo 5-10 minút, proste nič. Krátko predtým ako sa lietadlo blížilo ponad Indiu začalo vonku svitať a tak nás letušky začali žiadať, aby sme zaclonili okná a mohli tak poniektorí ďalej v kľude dospávať. Prílet sa pomaly blížil a ja som si začal pomaly v hlave premietať, čo ďalej keď vystúpim.

Ešte večer pred odletom bol môj plán taký, že autobusom pôjdem na ostrov Koh Phangan, no do rána mi v mailboxe pristál mail od Braňa s potešujúcou správou, ktorá v priebehu pár minút všetko úplne zmenila. Vraj akurát kúpil auto a nachádza sa v Pattayi a na druhý deň sa chystá s priateľkou na veľký music festival, taktiež majú prísť ďalší slováci a chce sa zastaviť na pár dní v Bangkoku a potom smer Koh Phangan. Tak som teda neváhal a v priebehu pár minút som zmenil kompletne celý môj plán. A práve o tom to v Thajsku je. Tu sa veľmi nič neplánuje. Všade vládne pohodička a slovo stres tu nepoznajú. Život proste plynie akosi sám od seba a je to úplne krásne. Ešte sa k tejto téme určite rád vrátim.

Po prílete som teda vyzdvihol batožinu, kúpil si thajskú SIM kartu, spojil sa s Braňom a šiel na bus do Pattaye. Sranda, že toto mesto som vôbec nemal v pláne a chcel som ho úplne vynechať. Pattaya je mesto, ktoré je na svete známe hlavne svojimi gogo barmi a prostitútkami a je to proste mesto sexu. Inými slovami, je plné amerických/európskych dôchodcov, ktorý si sem prišli zajebať. Ospravedľňujem sa za to slovo, ale napísal som to presne tak ako to cítim.

V buse som sedel vedľa američana a myslím francúza, ktorý preberali dosť zaujímavé témy. Preberali veci ako podnikanie cez internet, SEO, WordPress, AdSense, MFA a podobné chuťovky. Bol som však tak unavený, že som už akosi všetko prestal vnímať a možno na 15 minút som si chvíľku zdriemol.

Autobus ma mal vyložiť na stanici, kde po mňa mal prísť Braňo, ktorý sa vracal akurát z Kambodže. Vyhodil ma však úplne inde takže som sa musel pomotať po okolí a nájsť nejaké spoľahlivé check-pointy, ktoré jednoducho nájde aj GPS. Nakoniec sa podarilo a našiel som istý hotel, ktorý poznala aj navigácia. Predomnou však boli ďalšie necelé 3 hodiny čakania a tak ja chorý a stratený som sa motal po Pattayi. Zakotvil som v istej Italian restaurant, ktorá sa mi javila ako celkom seriózna dal som si tam horúci čaj. Bol som za exota. Všetci tu pijú všetko ľadové a ľad sa tu dokonca kupuje a nosí v chladiacich boxoch, no ja chorý európan som zapíjal tabletky horúcim čajom. Tu však bola tiež naplno pustená klíma, čo mi teda 2x veľmi nepomohlo. Tak som sa teda po čaji vybral opäť na rozpálenú ulicu, kde som si sadol na zastávku a čakal som a čakal a čakal. Neustále na mňa vytrubovali turistické pickup taxíky, ktoré som stále odmietal.

Niekde v Pattayi..

Na večeri s Braňom a Ampinimi rodičmi

Ja, chorý a totálne rozbitý s Braňom

Čas bežal a pomaly sa zotmelo a zaplo sa nočné osvetlenie, ja som sa nachádzal stále opustený na ulici s veľkým batohom a čakal na svoju spásu. Tá nakoniec prišla a tak som sa konečne zvítal s Braňom, jeho priateľkou Amp a jej rodičmi. Zobrali ma na spoločnú večeru a potom do sľúbeného ubytovania mimo Pattaye hore do dediny. (noc za 350B + som si dokúpil 2x vodu za 15B, ceny by boli zrejme vyššie, keby mi to s majiteľmi nevybavila Amp). Nasledovala sprcha a šup do postele, bol to náročný deň, asi 36 hodín bez riadneho spánku.

Prihlás sa na odber zaujímavých informácií e-mailom

* povinné polia
  • Brano Rac

    Depi ty si mi ale kus kokota.

    • http://www.branorac.sk/ Branislav Rac

      Toto som nepisal ja iniekto si tu robi zarty presne to iste napisal aj na moj blog v tvojom mene nedomysle vsak avatara a ze to nepustim 

      • Brano Rac

        UZ som ti v Bojnyciach povedal aby si si zo mna nerobil zarty. Skutocny Brano som samozrejme ja tento sa za mna iba vydava.

  • Brano Rac

    Ale nei robym si srandu prepac….

  • http://azia.markoff.biz/ Markoff

    tou klimou ta asi chceli pripravit na thajsko kedze lepsie to v thajskych busoch ci vlakoch nebude, treba vetrovky :-)

    tak ked uz si v pattaya nezabudni vyskusat tamojsie sluzby, za 350THB kdesi na dedine by pri viacdnovom pobyte snad mali pribalit do ceny aspon jednu :-)

    • erikgyepes

       Nabuduce berem minimalne capicu alebo mikinu s kapucnou, klima je tu fakt vsade vypeckovana, kaslem este doteraz. To striedanie velkeho tepla s velkou zimou mi nerobi moc dobre.

      S tymi sluzbami neprehanaj :D

  • http://www.branorac.sk/ Branislav Rac

    Super článok s tou klímou to preháňať nemuseli. Škoda, že sa nám nepodarilo to spojenie cez Skype

    • Brano Rac

      Prestan okamzite pisat pod mojim menom inak to budu pravne nasledky ok?

    • erikgyepes

      Nj, bol som na cestach v podstate cely tyzden, staly internet mam az teraz ako som si nasiel dom.

  • http://www.facebook.com/peter.kincel Peter Kincel

    Vďaka za fajn čítanie, budúci rok chystám niečo podobné, takže sa budem tešiť na ďalšie články. Inak to si mal najprv v pláne cestovať úplne sám a byť tam sám? Dosť odvaha :)

    • erikgyepes

      Sam a postretat ludi, ktorich poznam cez net a su tu. Nakoniec sa to vyvinulo uplne inak – ovela lepsie. Zazitky na nezaplatenie. A netreba mat strach, treba ist ked je moznost, svet je krasne miesto.

  • http://vladopt.com/ VladoPt

    Tak na ďalšie články sa už veľmi teším, drž sa!

  • Petr Vytlacil

    Ahoj za kolik a kde jste zakoupili letenky? Díky za tip také plánujeme Thajsko..