depi.sk – svet očami Erika Gyepesa

Informačný smog – obdobie nespracovaných pocitov

Budík na mojom chytrom telefóne zvonil o 9:00. Ospalo, už s naučeným automatickým chmatom som po ňom siahol, aby som ho vypol. Zostal som však už hore. Vypol som režim lietadla a v okamihu sa mi už načítavali nové maily, ktoré počas tej krátkej noci stihli prísť.

Slnečný Neapol zahalený v hmle

Ako vždy, väčšinu tvorila nevyžiadaná pošta a newslettre. Zvyšok tvorili maily od klientov a kolegov. Tie som zatiaľ nechal ako neprečítané, lebo si ich radšej vybavujem pohodlne cez noťas. Potom som pozrel Facebook, kde okrem trololo true story obrázkov bolo pár nevinných ňuňu mačičiek a bábätiek. Potom sa mi prst nalepil na ikonku Twittra, ale keď som na hornom status bare zbadal čas, v duchu sa vo mne vynorila moja každodenná otázka: “To je už toľko hodín?” (aj keď bolo len asi o 6 minút viac ako pri prebudení). Vzápätí sa mi v mysli začal vynorovať web, ktorý som mal začať implementovať do WordPressu. Pár nedokončených vecí zo včerajška. Zoznam ďalších XY vecí čo musím dnes vybaviť, urobiť a kúpiť.

Problém je ten, že v týchto každodenných “robeniach” sa strácame. Neustále treba niečo urobiť. Držať sa nejakého plánu. Mať nejaký program. Človeka neustále čakajú povinnosti. Potom sa neustále stresuje, pretože nestíha. “Ešte som neurobil to. Ani tamto. Aj hento som mal urobiť. Aj na to som zabudol..” V takomto stave sa v človeku stráca základný zmysel jeho existencie. Valí sa na nás toľko informácií z každej strany, že sme ich proste neni schopní spracovávať. Človek predsa prirodzene potrebuje mať šancu na spracovanie informácií.

Keď zapnem televízor a ukazujú tam nehodu autobusu a hasičov ako vysekávajú bezvládne telá. No nebudem predsa zhrozený z toho nešťastia? Keď som normálny? No, bohužiaľ sa neviem zhroziť, pretože strihnú obraz a ukazujú víťazku miss krásy ako pochoduje po móle v sexy čiernych plavkách. No nebudem obdivovať tú krásu? No nie, lebo strihnú obraz a ukážu zemetrasenie v Čile, kde padne polka sveta na tých nešťastných ľudí. No nebudem z toho smutný? Zmení sa obraz..

Dnešný človek je plný množstva nespracovaných pocitov. Dovoľte mi položiť vám jednu otázku: “Máte vôbec kontrolu nad svojim životom?” Či len konštatujete čo sa to s vami deje. Konštatujete čo sa deje okolo vás. Čo sa deje bez toho, aby ste s tým vôbec mali dočinenia? Že by ste to vedeli nejak ovplyvniť? Prosím prepáčte, potom čo ma vlastne do tohto sveta? Nežijem náhodou v nejakom cudzom svete?

Máme vôbec nejakú šancu ovplyvniť čo sa deje okolo nás? To, či bude okolo nás vojna alebo mier? Čo sa to deje? Mňa nič do toho. Veci sa dejú okolo mňa, nadomnou, podomnou.

Som vymknutý z formovania môjho vlastného života. To je smutná podstata terajšieho každodenného života.

..a potom som predsa stihol väčšinu vecí čo som mal na pláne..
Pokračovanie nabudúce.

Prihlás sa na odber zaujímavých informácií e-mailom

* povinné polia
  • http://www.lukasprelovsky.sk Lukáš Prelovský

    Dosť zaujímava úvaha . V niektorých momentoch máš velkú pravdu . Nijak inák si to vysvetliť neviem :) . Ja som len toho názoru že človek vo svojom živote môže zmeniť čokolvek stačí iba chcieť .

  • http://ron.nox@seznam.cz Fero Volar

    Zaujimave, vedel som sa najst…