depi.sk – svet očami Erika Gyepesa

Niečo zo zákulisia tlačovej konferencie CeBIT 2008 vo Viedni

[* http://www.depi.sk/wp-content/2007/11/hilton-vienna1.jpg <] Na žiadosť viacerých mojich známych som sa rozhodol spísať krátky článoček a prehľad o mojej včerajšej návšteve **tlačovej konferencie CeBIT 2008 vo Viedni** na ktorú ma vyslal Michal Slančík za internetový denník "Inet.sk":http://www.inet.sk. Preto mu zároveň chcem poďakovať za prejavenú dôveru a jedinečnú ponuku, ktorú mi poskytol. **Utorok, 27.11.2007:** Keďže šlo o moju prvú tlačovú konferenciu vôbec, v utorok ma čakalo celkom rušné poobedie. Veľmi narýchlo som si musel vytvoriť a ísť vytlačiť vizitky. Pri ich vytváraní mi dosť pomohol "Juraj Grečnár":http://www.grecnar.sk, ktorého som počas vyučovania musel otravovať SMSkami ohľadom jeho Ineťáckych vizitiek, ktoré si on vytváral pár dní dozadu pred účinkovaním v televízii TA3. Juro mi síce nevedel poskytnúť ich zdrojové súbory, keďže k nim nemal prístup, ale poslal mi URL adresu k ich PDF verzii, ktorou som sa nechal inšpirovať. Ďakujem za pomoc Juro! Ďalej som si bol premeniť koruny na Eurá, ktoré som nepotreboval a desiatu, ktorú som už duplom nepotreboval, prečo? Hneď k tomu príde.

**Streda, 28.11.2007:**
Deň s veľkým “D”. Budíček o 5:40, odchod z domu o 6:30 a Žltým Expresom do BA o 7:00.
– **8:15**: príchod do BA, hľadanie zastávky autobusu číslo 78. Hľadal som “les”, ktorý som bral ako orientačný bod podľa Google Maps, v skutočnosti však ten les akosi vidno nebolo, namiesto toho tam bolo množstvo budov.
– **8:25**: zastávka lokalizovaná, hľadanie novinového stánku a kúpa cestovných lístkov
– **8:45**: príchod pred Istropolis, Tu ma čakalo asi 45 minútové čakanie, zároveň som si nebol istý parkoviskom, po zavolaní reprezentantke Deutsche Messe a uistení, že som na správnom mieste prišlo upokojenie a čakanie na mikrobus a ďalších novinárov
– **9:40**: odchod k súkromnému bytu jedného z novinárov, ktorý sa len chvíľu predtým prebudil, odtiaľ sa vyrazilo priamo k rakúskym hraniciam -> smer hlavné mesto Viedeň
– **tu začínam strácať prehľad o čase**, obdivujem veterné elektrárne, interiér komfortného mikrobusu a študujem materiály k samotnej konferencii, v aute taktiež dostávam malú pozornosť – pero **značky Cerruti**
– tlačová konferencia sa konala v luxusnom hoteli **Hilton Vienna**, čo je najväčšia sieť hotelov na celom svete založená v roku 1919 v Beverly Hills v Kalifornii. Pocit Ameriky priam z hotela srší.
– konferencia trvala cca. 30-45 minút vrátane krátkej diskusie, mal som k dispozícii “vlastnú” prekladateľku, hovorím vlastnú preto, lebo nešťastnou náhodou som bol jediný z tých, ktorí hovoria radšej po anglicky než po nemecky. Veľmi zaujímavé bolo niekoľkonásobné skákanie mojej prekladateľky do reči 2 nemeckých hovorcov. Museli spomaliť, pretože boli na ňu príliš rýchly :)
– po konferencii nás čakal obed v reštaurácii hotela na ktorý boli pozvaný všetci prítomný novinári (btw: zo Slovenska sme boli iba traja, zvyšok cca. 15-20 novinárov tvorili Rakúšania)
– čakali nás švédske stoly, kde sa nachádzali špecialitky od výmyslu sveta (ešte dnes mám z nich plný žalúdok :D)
– **13:30**: odchod z hotela -> smer Slovensko, Bratislava
– **14:30**: odchod do NR

[* http://www.depi.sk/wp-content/2007/11/hilton-vienna2.jpg <] Toľko krátke zhrnutie včerajšieho dňa. Trochu ma mrzí, že som nezhotovil žiadne fotografie, ale v tej chvíli mi to pripadalo veľmi neslušné a “moje ja” mi to proste nedovolilo. Nechcel som pokaziť celkový dojem zo Slovenska, ktorý je už vo svete aj tak dosť pokazený. Ešte pre prípad, keby mám vybrať jednu z najzaujímavejších udalostí včerajška, určite by som vyzdvihol Hilton hotel, ktorý bol naozaj očarujúci. Personál pracoval naozaj na plné obrátky a snažil sa urobiť na človeka čo najlepší dojem, niekedy to až trocha preháňal podľa mňa dosť umelými úsmevmi, ktoré na nás hádzal, ale je to ich práca a je to len môj subjektívny pohľad na týchto ľudí. Veľmi sa mi však páčilo ako okolo nás chodili, pýtali sa nás na také maličkosti ako či chceme minerálku *s* alebo *bez* bubliniek, prisúvali stoličku (či lepšie povedané kožené kreslo) “pod zadok”, keď videli, že máme v rukách tanier. Veľmi ma prekvapilo aj to, keď som po návrate naberania si dezertu našiel príbor v inej polohe ako pred odchodom – bol premiestnený a pripravený na použitie. Áno sú to zrejme samozrejmosti, ktoré na západe nikoho neprekvapia, pre mňa 19 ročného študenta, ktorý návštevu luxusných hotelov nemá na dennom poriadku však vedia milo prekvapiť. (*btw na obrázku nie je daná reštaurácia, tá je až kúsok vzadšie*) Článok venovaný samotnému CeBITu vyjde čoskoro na Inet.sk, v tejto chvíli je už v rukách Miša Slančíka, po jeho uverejnení doplním aj samotný odkaz. **Update:** “Inet.sk: CeBIT 2008 pomaly klope na dvere”:http://inet.sk/clanok/5317/cebit-2008-pomaly-klope-na-dvere

Prihlás sa na odber zaujímavých informácií e-mailom

* povinné polia
  • http://www.grecnar.sk Juraj Grečnár

    Veľmi pekný report z cesty, rovnako aj článok na Inete je plný podrobností. Gratulujem k úspešnej ceste :-) . Len tak offtopic, SMSkami si neotravoval, len odteraz nosím so sebou aj iné, ako PDF výtvory.

  • pato

    Prosím ťa, píš v prvom páde množného čísla prídavných mien „i“ a nie „y“ (boli na ňu príliš rýchli, boli pozvaní všetci prítomní novinári). Ďakujem.